Poprad 5. júna (TASR) – Vznik Československa pred 100 rokmi veľmi pomohol regiónu pod Tatrami, rástol najmä v oblasti cestovného ruchu. V rámci prednášky na medzinárodnej konferencii Vznik ČSR – priebeh a vplyv na rozvoj Popradu a jeho okolia, to v utorok potvrdila Jana Piteková z katedry manažmentu Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Poprade.

„V roku 1918 sa spojili dva príbuzné slovanské národy. Už počas Rakúsko – Uhorska sa rozvíjal cestovný ruch v podtatranskom regióne, ale bolo to pod taktovkou uhorskej šľachty, manažoval to uhorský turistický spolok a účasť na cestovnom ruchu bola naozaj doménou vyšších spoločenských vrstiev. Vznikom Československa prišla nová eufória a napr. už v novembri 1918 sa Klub českých turistov premenoval na československý. V Liptovskom Sv. Mikuláši v roku 1919 vznikol Tatranský turistický spolok a o dva roky neskôr došlo k zlúčeniu a vznikol Klub československých turistov, kde boli združené české i slovenské kluby a vzájomne spolupracovali,“ priblížila Piteková.

Dodala, že práve vďaka entuziazmu a nadšeniu Slovákov sa mohlo v tom období zrealizovať značkovanie chodníkov a označenie turistických trás v slovenskom jazyku, v čom veľmi pomohlo Česko a nadšenie Čechov pre rozvoj cestovného ruchu na Slovensku.

„V archívnych dokumentoch sú dôkazy o tom, že česká inteligencia považovala Slovensko za najkrajší kút Československa a zámerom nebolo rozvíjať tu priemysel, ale ísť tým smerom, pre ktorý má Slovensko a zvlášť podtatranský región najlepšie podmienky, čiže rozvoj cestovného ruchu,“ vysvetľuje Piteková.

V 20. rokoch minulého storočia si nadšenci slovenskej turistiky uvedomovali, že riadenie domáceho cestovného ruchu v regióne z pražského ústredia nie je dostatočný. Preto sa snažili vytvoriť centrum na Slovensku, v roku 1937 sa to podarilo a v Poprade vznikla tzv. slovenská komisia. „Týmto z hľadiska cestovného ruchu zohral Poprad kľúčovú pozíciu. Začal sa v tomto období rozvíjať okrem domáceho aj zahraničný cestovný ruch, v minulosti označovaný ako cudzinecký. V roku 1921 vznikla odnož cudzineckého zväzu priamo na Slovensku a okrem ich záslužnej práce týkajúcej sa propagácie Slovenska, Slovenský cudzinecký zväz spolu s Národohospodárskym ústavom v roku 1934 predstavili návrh zákona o cestovnom ruchu,“ zdôraznila Piteková. Zo slovenskej strany vtedy vzišli dve oficiálne verzie, z českej ďalšie dve. Z týchto podkladov bol následne schválený jeden oficiálny návrh zákona o cestovnom ruchu. Ten síce do roku 1938 nestihli prijať, avšak v júni 1939 bol zákon o cestovnom ruchu na Slovensku prijatý. „S najväčšou pravdepodobnosťou bola táto legislatíva podkladom pre zákon o cestovnom ruchu v Rakúsku, ktorý tam platí dodnes. U nás doteraz takáto legislatívna úprava cestovného ruchu chýba,“ konštatovala Piteková.

V tejto súvislosti ju najviac oslovilo práve nadšenie, dobrovoľníctvo a tlak zdola, ktorý bol v tom období veľmi silný a aj vďaka nemu sa vytvorili spomínané návrhy zákonov. „Z hľadiska návštevnosti Vysokých Tatier sa po roku 1918 zmenilo predovšetkým to, že dovtedy boli Vysoké Tatry doménou uhorskej šľachty, pre najvyššie vrstvy Rakúsko – Uhorska a značenie bolo v maďarskom jazyku,“ dodáva Piteková s tým, že pred začiatkom 2. svetovej vojny, pred koncom Československa v roku 1938, 92 percent návštevníkov tvorili Česi. O desať rokov sa to zmenilo a tretinu návštevníkov v tomto období tvorili Slováci.

Medzinárodnú konferenciu zorganizovali v utorok v Podtatranskej knižnici pri príležitosti stého výročia vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov.