Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
< sekcia Československé výročia 2018
Profesori z UPJŠ: Vznik ČSR mal význam pre rozvoj národnej identity
Významnú úlohu v procese kreovania ČSR zohrala aj Deklarácia slovenského národa prijatá 30. októbra 1918 v Martine.
Autor TASR
Košice 28. októbra (TASR) – Historický odkaz prvej Československej republiky (ČSR) je o viere v dosiahnutie zdanlivo nemožného, tvrdia to historici a politológovia z Filozofickej fakulty univerzity Pavla Jozefa Šafárika (FF UPJŠ) v Košiciach. Pripomínajú, že spoločný štát bol do začiatku prvej svetovej vojny okrajovým politickým projektom. TASR o tom informoval Marián Gladiš z FF UPJŠ.
„Hoci medzivojnová ČSR nebola bez problémov a spoločný štát sa osláv svojej storočnice nedožil, jedinečným pozitívnym spôsobom prispel k akcelerácii spoločensko-politického, hospodárskeho i kultúrneho vývoja spoločnosti na Slovensku. Svoj nespochybniteľný význam mal aj pre rozvoj národnej identity Slovákov,“ povedal vedúci Katedry histórie FF UPJŠ v Košiciach Martin Pekár.
Významnú úlohu v procese kreovania ČSR zohrala aj Deklarácia slovenského národa prijatá 30. októbra 1918 v Martine. „Mala svoju dôležitosť nielen na parížskych mierových rokovaniach, ale aj na domácej politickej scéne. Slovenský národ sa týmto politickým dokumentom prihlásil k spoločnému štátu Čechov a Slovákov, čím oficiálne zrušil zväzok s Uhorskom a právomoc uhorskej vlády na Slovensku. Jeho osobitosť treba hľadať v tom, že bol prijatý celkom nezávisle od vyhlásenia pražského Národného výboru k vzniku samostatného česko-slovenského štátu z 28. októbra 1918," uviedla vedúca Katedry politológie FF UPJŠ Marcela Gbúrová.
Aj keď spoločná republika pred štvrťstoročím zanikla, podľa jej slov pozitívne ovplyvňuje vzťahy Slovákov a Čechov doteraz. „Nazdávam sa, že základ sa položil v medzivojnovom období, v ktorom prijatý politický systém parlamentnej demokracie preukázal značnú stabilitu, pretože ako jediný zo štátov v strednej Európe odolal rôznym totalitným tendenciám. Slovenská republika a Česká republika, ktoré vznikli 1. januára 1993, prijali politický systém prvej ČSR. Dali tým najavo vôľu pokračovať v tradícii parlamentnej demokracie z čias prvej republiky a postupne ju modernizovať v duchu nových civilizačných výziev," povedala.
Ako pripomenul historik Pekár, realizácia spoločného štátu sa z medzinárodnopolitického hľadiska javila až do začiatku roka 1918 ako iluzórna. „Napriek tomu sa časť politických reprezentácií oboch národov na tento boj dala a doviedla ho do víťazného konca. Medzivojnovú ČSR si je potrebné pripomínať aj preto, aby sme si uvedomili, že samotná existencia štátu a demokratického politického systému nie sú nemennou samozrejmosťou," dodal. Podľa jeho slov príbeh Československa ukazuje, že demokracia má svoje limity a jej hodnoty nie je možné rozvíjať bez reálnej každodennej práce.
„V neposlednom rade príbeh ČSR ukazuje, že aj neúspech môže spoločnosť posúvať vpred," dodal s tým, že napriek problematickej minulosti a rozpadu spoločného štátu sú toho najlepším dôkazom nadštandardné vzájomné vzťahy súčasnej Slovenskej republiky a jej obyvateľov k českým susedom.
„Hoci medzivojnová ČSR nebola bez problémov a spoločný štát sa osláv svojej storočnice nedožil, jedinečným pozitívnym spôsobom prispel k akcelerácii spoločensko-politického, hospodárskeho i kultúrneho vývoja spoločnosti na Slovensku. Svoj nespochybniteľný význam mal aj pre rozvoj národnej identity Slovákov,“ povedal vedúci Katedry histórie FF UPJŠ v Košiciach Martin Pekár.
Významnú úlohu v procese kreovania ČSR zohrala aj Deklarácia slovenského národa prijatá 30. októbra 1918 v Martine. „Mala svoju dôležitosť nielen na parížskych mierových rokovaniach, ale aj na domácej politickej scéne. Slovenský národ sa týmto politickým dokumentom prihlásil k spoločnému štátu Čechov a Slovákov, čím oficiálne zrušil zväzok s Uhorskom a právomoc uhorskej vlády na Slovensku. Jeho osobitosť treba hľadať v tom, že bol prijatý celkom nezávisle od vyhlásenia pražského Národného výboru k vzniku samostatného česko-slovenského štátu z 28. októbra 1918," uviedla vedúca Katedry politológie FF UPJŠ Marcela Gbúrová.
Aj keď spoločná republika pred štvrťstoročím zanikla, podľa jej slov pozitívne ovplyvňuje vzťahy Slovákov a Čechov doteraz. „Nazdávam sa, že základ sa položil v medzivojnovom období, v ktorom prijatý politický systém parlamentnej demokracie preukázal značnú stabilitu, pretože ako jediný zo štátov v strednej Európe odolal rôznym totalitným tendenciám. Slovenská republika a Česká republika, ktoré vznikli 1. januára 1993, prijali politický systém prvej ČSR. Dali tým najavo vôľu pokračovať v tradícii parlamentnej demokracie z čias prvej republiky a postupne ju modernizovať v duchu nových civilizačných výziev," povedala.
Ako pripomenul historik Pekár, realizácia spoločného štátu sa z medzinárodnopolitického hľadiska javila až do začiatku roka 1918 ako iluzórna. „Napriek tomu sa časť politických reprezentácií oboch národov na tento boj dala a doviedla ho do víťazného konca. Medzivojnovú ČSR si je potrebné pripomínať aj preto, aby sme si uvedomili, že samotná existencia štátu a demokratického politického systému nie sú nemennou samozrejmosťou," dodal. Podľa jeho slov príbeh Československa ukazuje, že demokracia má svoje limity a jej hodnoty nie je možné rozvíjať bez reálnej každodennej práce.
„V neposlednom rade príbeh ČSR ukazuje, že aj neúspech môže spoločnosť posúvať vpred," dodal s tým, že napriek problematickej minulosti a rozpadu spoločného štátu sú toho najlepším dôkazom nadštandardné vzájomné vzťahy súčasnej Slovenskej republiky a jej obyvateľov k českým susedom.
