Bratislava 28. decembra (Teraz.sk) – Aj keď Česi a Slováci vnímajú mnohé historické udalosti odlišne, sto rokov od vzniku Československa majú za sebou intenzívny zážitok spoločného prežívania histórie. Jedným z príkladov môže byť obdobie Pražskej jari v roku 1968, ktoré mohlo byť laboratóriom reforiem pre všetky štáty bývalého východného bloku. Invázia vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 proces demokratických reforiem násilne ukončila a všetky štáty zmluvy, vrátane Sovietskeho zväzu, zakonzervovala v normalizácii. „Vlastne si tým Sovietsky zväz podpísal dvadsať rokov dopredu rozsudok smrti. Lebo potom to už bola už len stagnácia. A my sme stratili dvadsať rokov, stratili sme čas, ktorý iné krajiny využili na modernizáciu,“ povedal v diskusii na TABLET.TV veľvyslanec Slovenskej republiky v Česku Peter Weiss.

Dodal, že Československo bolo v roku 1968 najvyspelejším štátom východného bloku a malo šancu pokúsiť sa o demokratizáciu systému, zvlášť, ak aj medzinárodnopolitická situácia bola v tom čase relatívne priaznivá. V samotnom Sovietskom zväze bola podľa neho po Chruščovovom prejave o zločinoch stalinizmu aj generácia politikov naklonená demokratickým reformám. Zásadnými zmenami prechádzal koncom šesťdesiatych rokov tiež západný svet.

„Určite by sme si ako Slováci mali na budúci rok, pri príležitosti 50. výročia roku 1968, pripomenúť aj osobnosť Alexandra Dubčeka. Je veľmi dobre prijímaný doma aj v zahraničí a spolu s Ľudovítom Štúrom a Milanom Rastislavom Štefánikom patrí medzi trojicu najuznávanejších Slovákov,“ konštatoval Weiss.



„Vtedy sa Česi a Slováci zapojili do celosvetového dialógu o tom, ako otupiť nepriateľstvo, ktoré vyplývalo zo studenej vojny. Nemali by sme rok 1968 redukovať len na 21. august, ten bol len tragickou bodkou,“ zdôraznil.

"Osmičkové" výročia

V roku 2018 si budú Slováci aj Česi spolu pripomínať celú plejádu okrúhlych výročí. „Už pred dva a pol rokom sa na pravidelnom spoločnom zasadnutí českej a slovenskej vlády dohodol náš premiér Fico s českým premiérom, že odštartujeme prípravu spoločného pripomínania si týchto významných výročí. Chronologicky ide o 25. výročie osamostatnenia slovenskej aj českej štátnosti po pokojnom rozdelení Českej a Slovenskej federatívnej republiky, 50. výročie Pražskej jari, kde sme my, Slováci mali významného protagonistu v podobe Alexandra Dubčeka a napokon je to sté výročie vzniku samostatnej Československej republiky,“ zhrnul Weiss.

Len oficiálnych spomienkových podujatí organizovaných oboma štátmi spoločne bude viac ako 50, ďalšie sa dajú očakávať na úrovni regiónov, miest, či napríklad univerzít, ktoré majú partnerov v druhom štáte.
„Základná idea, na ktorej sa dohodli vlády, definitívne bola spečatená 4. septembra v Ledniciach, je, že si vlády vymenili a vzájomne akceptovali vládne materiály, ktoré dávajú na spomienkové podujatia aj príslušný objem peňazí. Ak ma pamäť neklame, bude to 52 vzájomne dohodnutých českých a slovenských spomienkových akcií, na ktorých bude participovať český aj slovenský štát,“ povedal Weiss. „Náš materiál pripravil národný koordinátor pre oslavy dejinných výročí Vladimír Valovič, ktorý je riaditeľom Slovenského inštitútu v Prahe, schválený bol 6. júna,“ dodal.

Sté výročie vzniku Československej republiky si podľa Weissa pripomenieme v oboch republikách paralelne. „Tak, ako to historicky bolo. Spoločná oslava za účasti najvyšších predstaviteľov Českej aj Slovenskej republiky, vrátane vojenskej prehliadky, bude najprv 28. októbra v Prahe a následne, za prítomnosti diplomatických zborov, ktoré sú akreditované v Česku a na Slovensku, prebehne to isté v Martine. Lebo 30. októbra 1918 sa slovenská reprezentácia jednoznačne prihlásila k Československej republike tzv. Martinskou deklaráciou,“ dodal s tým, že vlády vyhlásili budúci rok za rok česko – slovenskej vzájomnosti.

Vzťahy Čechov a Slovákov

Weiss zdôraznil, že dlhodobo vynikajúce vzťahy medzi oboma štátmi, aj ich obyvateľmi, nie sú samozrejmosťou a treba ich kultivovať. Napríklad idea slovanskej vzájomnosti je podľa Weissa skôr historický mýtus a jediné dva slovanské národy, ktoré sa k sebe dlhodobo správajú v duchu tejto idey, sú práve Slováci a Česi.

„Československo bolo úspešným a relatívne silným štátom. Za vznik Československa sa prelialo veľa krvi, aj za jeho obnovenie v druhej svetovej vojne. Je to hodnota. A spôsob, ako sme sa rozdelili, dodnes vzbudzuje medzi diplomatmi záujem a obdiv. Čechom a Slovákom sa to podarilo urobiť tak, že sme sa neznenávideli. Naopak, hovorí sa, že sa naše vzťahy po tom zamatovom rozchode ešte zlepšili,“ dodal.

Dobrý vývoj podľa neho nebol dôsledkom toho, že by Česi a Slováci nemali medzi sebou problémy alebo nemali rôzne názory na historické témy, ale toho, že dokázali problémy riešiť.

Aj dnes podľa neho existujú rôzne asymetrie. Napríklad Slováci prioritne oslavujú vznik Slovenskej republiky v roku 1993, pre Čechov štátny sviatok osamostatnenia Českej republiky v roku 1993 taký významný nie je. „Aj Česi majú 1. januára štátny sviatok, volá sa Deň znovuobnovenia českej štátnosti. Ale v Čechách si ho nikto nepripomína. Pre českú populáciu je začiatkom štátnosti 28. október 1918. Mnohí sú prekvapení, keď im hovorím, že Česká republika vznikla na základe zákona o československej federácii 1. januára 1969 a osamostatnila sa 1. januára 1993. Federácia, mimochodom, zanikla rovnakým spôsobom, ako vznikla, teda federálnym zákonom,“ poznamenal Weiss.

Zatiaľčo stredná a staršia generácia Čechov aj Slovákov je bilingválna, pre mladšie generácie to samozrejmosťou nie je. Na Slovensku však predsa len išlo v televíziách viac programov v češtine, vrátane rozprávok pre deti. Preto je tento problém vypuklejší u našich západných susedov.

Weiss spomína, ako raz v Čechách diktoval svoj mail mladému brigádnikovi. Ten však adresu začínajúcu sa slovami „peter.weiss...“ nevedel v zozname nájsť. „Problém bol ten, že on tam napísal ´PETERBODKAWEISS´. Foneticky. Neuvedomil som si, že po česky sa „bodka“ povie „tečka“. Ale fakt je, že v československých televíznych súťažiach ako SuperStar alebo Československo má talent sa ukázalo, že aj teenageri tomu dokázali porozumieť. Aj moderátorovi z tej druhej krajiny,“ poznamenal slovenský veľvyslanec v ČR.

Práve budúci rok bude podľa neho šancou viac prezentovať oba jazyky vo verejnoprávnych médiách susedného štátu. „Máme dohody s verejnoprávnymi médiami, ktoré majú vynikajúce archívy z čias spoločného štátu,“ poznamenal s tým, že do projektu sa okrem televízií a rozhlasov zapoja aj obe verejnoprávne tlačové agentúry.

Na otázku, či plán československého roku nenaruší zmena vlády v Českej republike, Weiss reagoval, že väčšie problémy neočakáva. „Nemyslím si to, lebo hnutie ANO, ktoré je v súčasnosti na českej politickej scéne dominantné, bolo druhou najsilnejšou stranou aj vo vláde Bohuslava Sobotku. A na českej strane neboli pri schvaľovaní tohto materiálu žiadne kontroverzie,“ povedal.

„Samozrejme, niektoré technické kroky bude treba doladiť, ale ja nevidím žiadny problém. Sú informované kancelárie prezidentov republiky, vlády, isté podujatia budú na parlamentnej úrovni. Ale tých viac ako 50 špičkových akcií bude na medzištátnej úrovni. Počas uplynutých rokov nadviazali nadštandardné vzťahy aj regióny, naše VÚC s českými krajmi, sú tu vzťahy medzi mestami či univerzitami. Pestovania vzájomnosti bude oveľa viac ako to, čo bude pod egidou vlád,“ odhadol Weiss.

Československé obdobie

Na otázku, čo podľa neho prinieslo československé obdobie Slovensku, Weiss odpovedal, že nás zásadne posunulo dopredu tak po intelektuálnej stránke, stránke ekonomického rozvoja, ako aj formovania národnej identity. „Česká republika a Česi v nej boli pre nás po celý čas istým motorom a impulzom. Stále sme sa s nimi porovnávali, aj keď to niekedy spôsobovalo aj negatívne emócie, bol to impulz rozvoja. A myslím si, že aj český národ bol obohatený tým, že žil v spoločnom štáte so slovenským národom,“ poznamenal Weiss s tým, že dnes je veľké množstvo rodín v oboch štátoch zmiešaných.

„A Československá republika bola s 15 miliónmi obyvateľov relatívne silný štát. Je tu bratstvo v zbrani. Vytvorili sme si spoločné bojové tradície. Česi a Slováci, či už v československých légiách, ktoré umožnili vznik Československa, alebo počas druhej svetovej vojny, spolu bojovali. Na Dukle, aj v Slovenskom národnom povstaní,“ povedal. Aj preto je podľa neho dôležité, že identita modernej Slovenskej republiky, vyjadrená v ústave z roku 1992, nenadväzuje na vojnový Slovenský štát, ale na ideu Slovenského národného povstania.

„Demokratickú štátnosť sme od začiatku postavili na nespochybniteľnej demokratickej aj národnej tradícii. Aj antifašistickom zápase a SNP,“ povedal Weiss na margo osláv 25. výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky, ktoré si pripomenieme 1. januára 2018.