80. výročie oslobodenia
Všetky správy
< sekcia Československo - 100 rokov, 100 hitov
TASR pripravuje hudobný seriál Československo – 100 rokov, 100 hitov
TASR v desaťdielnom seriáli od 21. do 30. októbra ponúkne stovku hitov spoločnej cesty oboch národov - po bratsky - na polovicu - 50 českých a 50 slovenských.
Autor TASR
Bratislava 19. októbra (TASR) – Hudba je súčasťou nášho každodenného života. Počúvame ju doma, v práci, v aute aj v obchodných centrách. Počúvame ju z mechanických nosičov, z internetu, v mobilnom telefóne, služby MusicJet a podobné ponúkajú milióny skladieb všetkých žánrov. Nezamýšľame sa nad tým, kde a ako vznikala, podobné otázky obyčajne človeka trocha zaskočia.
Sto rokov uplynulo od vzniku Československej republiky. Počas 75 rokov spoločného života Čechov a Slovákov vznikli desiatky kultúrnych počinov, ku ktorým jednoznačne patrí aj populárna hudba. Do jej vývoja zasiahol vynález gramofónu. Z fonografu ho vyvinul Emile Berliner a v roku 1887 ho prihlásil na patentovanie. Pôvodný pohon bol mechanický až do 50. rokov, keď ho vystriedal pohon elektrický. Mechanickými nosičmi zvuku, dostupnými pre domácnosti, boli šelakové platne.
TASR v desaťdielnom seriáli od 21. do 30. októbra ponúkne stovku hitov spoločnej cesty oboch národov - po bratsky - na polovicu - 50 českých a 50 slovenských. Pri ankete na tému, kto je zakladateľom českej hudobnej scény, sa najčastejšie uvádzalo meno Karel Hašler, už podľa názvu jednej z jeho najpopulárnejších piesní Ta naše písnička česká. Ale tí mladší napríklad uvádzali aj Petra Jandu. V seriáli Československo dostanú priestor obaja umelci.
Na Slovensku bol za otca slovenskej populárnej piesne pasovaný Gejza Dusík, prvým špičkovým interpretom spevák František Krištof Veselý. Na vznik hitov Gejzu Dusíka sú dva názory. Populárne skladby boli vybrané z jeho operiet, na druhej strane je aj názor, že Dusík tieto piesne zakomponoval do operiet, aby zvýšil ich popularitu a atraktivitu. Príkladom je hit Rodný môj kraj, jemu je však jedno, do ktorej z týchto dvoch škatuliek je zaradený.
Osvobozené divadlo Voskovca, Wericha a Ježka, hudobné divadlo Semafor Šlitra a Suchého, slávne filmové muzikály, Bratislavská Tatra revue, Bratislavská lýra či Štúdio S, hity popmusic, bigbítu či rocku na oboch brehoch rieky Morava, to všetko seriál zdokumentuje. Skončíme pri závere roku 1992, teda pred rozdelením spoločného štátu. Poslednými československými zlatými slávikmi za rok 1991 boli Iveta Bartošová, Pavol Habera a skupina Team. Záverečnou pesničkou s poradovým číslo 100 bude hit Když muž se ženou snídá. Spieva ju Karel Gott, zložil mu ju Pavol Habera, je to jeden z posledných príkladov česko-slovenskej spolupráce.
Sto rokov uplynulo od vzniku Československej republiky. Počas 75 rokov spoločného života Čechov a Slovákov vznikli desiatky kultúrnych počinov, ku ktorým jednoznačne patrí aj populárna hudba. Do jej vývoja zasiahol vynález gramofónu. Z fonografu ho vyvinul Emile Berliner a v roku 1887 ho prihlásil na patentovanie. Pôvodný pohon bol mechanický až do 50. rokov, keď ho vystriedal pohon elektrický. Mechanickými nosičmi zvuku, dostupnými pre domácnosti, boli šelakové platne.
TASR v desaťdielnom seriáli od 21. do 30. októbra ponúkne stovku hitov spoločnej cesty oboch národov - po bratsky - na polovicu - 50 českých a 50 slovenských. Pri ankete na tému, kto je zakladateľom českej hudobnej scény, sa najčastejšie uvádzalo meno Karel Hašler, už podľa názvu jednej z jeho najpopulárnejších piesní Ta naše písnička česká. Ale tí mladší napríklad uvádzali aj Petra Jandu. V seriáli Československo dostanú priestor obaja umelci.
Na Slovensku bol za otca slovenskej populárnej piesne pasovaný Gejza Dusík, prvým špičkovým interpretom spevák František Krištof Veselý. Na vznik hitov Gejzu Dusíka sú dva názory. Populárne skladby boli vybrané z jeho operiet, na druhej strane je aj názor, že Dusík tieto piesne zakomponoval do operiet, aby zvýšil ich popularitu a atraktivitu. Príkladom je hit Rodný môj kraj, jemu je však jedno, do ktorej z týchto dvoch škatuliek je zaradený.
Osvobozené divadlo Voskovca, Wericha a Ježka, hudobné divadlo Semafor Šlitra a Suchého, slávne filmové muzikály, Bratislavská Tatra revue, Bratislavská lýra či Štúdio S, hity popmusic, bigbítu či rocku na oboch brehoch rieky Morava, to všetko seriál zdokumentuje. Skončíme pri závere roku 1992, teda pred rozdelením spoločného štátu. Poslednými československými zlatými slávikmi za rok 1991 boli Iveta Bartošová, Pavol Habera a skupina Team. Záverečnou pesničkou s poradovým číslo 100 bude hit Když muž se ženou snídá. Spieva ju Karel Gott, zložil mu ju Pavol Habera, je to jeden z posledných príkladov česko-slovenskej spolupráce.
