Stakčín 25. februára (TASR) – Pamätník na cintoríne prvej svetovej vojny, alebo - ako sa v tom čase hovorilo - Veľkej vojny, v Stakčíne v Sninskom okrese pripomína jej obete aj poľnú nemocnicu, ktorá sa v obci nachádzala. Umiestnený je v hornej časti tohto pietneho mieste.

"Vznikol v čase, ako aj samotný vojnový cintorín, teda po vzdialení sa frontu z územia súčasnej Slovenskej republiky niekedy po roku 1915," vysvetlil pre TASR Martin Drobňák z Klubu vojenskej histórie (KVH) Beskydy, ktorý už niekoľko rokov takéto pietne miesta obnovuje. Podľa jeho slov ide o veľmi jednoduchý pamätník. "Okolo neho je vybudovaný malý kamenný podstavec a tá plocha je vytýčená kovovými stĺpikmi, na ktorých je umiestnená kovová reťaz," spomenul. K jeho obnove pristúpila obec Stakčín v čase, keď začala s renováciou vojnového cintorína. Bolo to v roku 2010 a jedným z prvých zásahov bolo práve vyčistenie pamätníka, ktorý nahlodal zub času.

Vojnový cintorín je podľa Drobňáka zaujímavý tým, že po ukončení prvej svetovej vojny starostlivosť oň neprestala. "V medzivojnovom Československu sa tam pravidelne konali pietne akty, práve pri spomínanom pamätníku aj za účasti vtedajších ozbrojených síl, čo je pomerne rarita," povedal. Jeho postupný zánik sa začal najmä po druhej svetovej vojne, ale hlavne v 70. a 80. rokoch minulého storočia. "Dnes je obnovený, sú na ňom osadené kríže a vždy v novembri sa tam znova pristupuje k tradícii pietnych aktov," poznamenal. V obci sa okrem pamätníka na cintoríne nachádza ešte jeden, a to v historickom parku. "Je venovaný pre zmenu rodákom, ktorí zahynuli na frontoch prvej svetovej vojny všade vo svete," doplnil.

Na vojnovom cintoríne v Stakčíne je pochovaných približne 1000 vojakov rôznych národností. "Súvisí to s tým, že sú to aj obete, ktoré zahynuli v poľnej nemocnici, ktorá sa v obci nachádzala. Cez ňu naozaj prechádzali stovky až tisíce vojakov, ktorí bojovali na Karpatskom fronte. Pochovaní sú na ňom Slováci, Česi, Maďari, Rumuni, Poliaci, Ukrajinci, ale aj Rusi," vymenoval Drobňák. Nemocnica sa nachádzala v priestoroch tamojšej parnej píly. Aj vďaka tomu sa podľa neho zachovalo množstvo písomností, ktoré dokumentujú, kto je konkrétne na tom cintoríne pochovaný. "Spolupracujeme s kolegami z rôznych ďalších krajín, a tak sa nám postupne darí získavať mená tých vojakov. Na cintorínoch, ktoré sa nachádzajú priamo na frontových líniách, je počet identifikovaných oveľa, oveľa nižší," podotkol.

O hrôzach prvej svetovej vojny vypovedá aj spomienka vojaka z 9. marca 1915 v zbierkach KVH Beskydy. "Pridelili ma k poľnej nemocnici 1/8, ktorá bola zriadená v primitívnych podmienkach na píle v obci Stakčín. Ležalo tam až 2000 ranených. Na nosítkach, medzi strojmi. V tom čase bolo aj -20 stupňov Celzia. Keď sa niekto vymočil, za chvíľu moč zmrzla. Ranených do poľnej nemocnice vozila úzkokoľajka, ktorá v čase mieru vozila drevo. Vo dne a v noci prichádzalo v kolónach až 80 vozov ťahaných koňmi. Ľahšie ranení vojaci došli peši. Bol to obraz hrôzy. Ranených a zmrznutých vojakov vykladali z vozov. Nárek a plač, každý hladný a zavšivavený. Keby to videli matky, ženy a milenky, iste by čochvíľa urobili vojne koniec."

Miestny cintorín v Stakčíne je podľa Drobňáka zaujímavým a jedinečným miestom. Nachádza sa ich tu totiž viacero. Okrem spomínaného vojnového cintorína je tu exhumovaný vojnový a civilný cintorín z vysťahovanej obce Starina, hrobové miesta tam majú miestni obyvatelia, na okraji cintorína nelegálni migranti, ale aj Židia. Obec sa stará aj o ďalšie vojnové cintoríny, ktoré spadajú pod jej pôsobnosť od času, keď bola vybudovaná vodárenská nádrž Starina. Spolu s tým, ktorý sa nachádza priamo v Stakčíne, je ich desať