V priemere v krajinách EÚ je to len 2,2 % , uvádzajú to štatistiky Eurostatu.
Autor TASR
Bratislava 22. apríla (TASR) - Nezamestnanosť na Slovensku sa radí medzi najvyššie v Európskej únii, pričom problémom je najmä vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti nad 2 roky. "Podľa štatistík Eurostatu je približne 6 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva na Slovensku bez práce viac ako 2 roky. V priemere v krajinách EÚ je to len 2,2 %," informoval analytik UniCredit Bank Slovakia Ľubomír Koršňák.
V rámci krátkodobej nezamestnanosti, ktorá vo väčšej miere odzrkadľuje aktuálnu kondíciu ekonomiky, sa Slovensko radí skôr medzi krajiny s nižšou mierou nezamestnanosti. Priemer krajiny je 4,8 %, pričom v EÚ je to 5,6 %. "Vysokú mieru krátkodobej nezamestnanosti vykazujú najmä krajiny zápasiace s dlhovou krízou a nízkym ekonomickým rastom, respektíve recesiou," skonštatoval Koršňák. Ide o krajiny ako napríklad Španielsko, Grécko či Portugalsko.
Vo všeobecnosti je znižovanie dlhodobej nezamestnanosti podľa analytika náročnejšie, pretože zamestnávatelia častejšie siahajú po krátkodobo nezamestnaných. "Zo štatistík úradov práce odhadujeme, že približne dve tretiny nezamestnaných opustia evidenciu úradov práce do 1 roka," podotkol Koršňák. Najčastejšie však nezamestnaní opúšťajú evidenciu medzi 3. a 9. mesiacom.
S rastúcou dobou evidencie na úradoch práce klesá pravdepodobnosť, že si nezamestnaný nájde uplatnenie na trhu práce. Počas rokov 2006 až 2008 sa ukázalo, že silný ekonomický rast môže aspoň čiastočne pomôcť znížiť aj dlhodobú nezamestnanosť. "Aj tu však platí, že pokles prechádza do kategórií s dlhšou dobou nezamestnanosti len postupne," upozornil Koršňák.
Ani počas ekonomického boomu sa na Slovensku zásadnejšie nemenil počet ľudí, ktorí sú nezamestnaní dlhšie ako 4 roky. Ich počet sa dlhodobo pohybuje okolo 40.000 až 50.000, čiže okolo 2 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva. "V tejto kategórii sa totiž nachádzajú najmä nezamestnaní bez kvalifikácie, často bez akejkoľvek praxe, ktorí hľadajú na trhu práce uplatnenie len veľmi ťažko," dodal Koršňák.
V rámci krátkodobej nezamestnanosti, ktorá vo väčšej miere odzrkadľuje aktuálnu kondíciu ekonomiky, sa Slovensko radí skôr medzi krajiny s nižšou mierou nezamestnanosti. Priemer krajiny je 4,8 %, pričom v EÚ je to 5,6 %. "Vysokú mieru krátkodobej nezamestnanosti vykazujú najmä krajiny zápasiace s dlhovou krízou a nízkym ekonomickým rastom, respektíve recesiou," skonštatoval Koršňák. Ide o krajiny ako napríklad Španielsko, Grécko či Portugalsko.
Vo všeobecnosti je znižovanie dlhodobej nezamestnanosti podľa analytika náročnejšie, pretože zamestnávatelia častejšie siahajú po krátkodobo nezamestnaných. "Zo štatistík úradov práce odhadujeme, že približne dve tretiny nezamestnaných opustia evidenciu úradov práce do 1 roka," podotkol Koršňák. Najčastejšie však nezamestnaní opúšťajú evidenciu medzi 3. a 9. mesiacom.
S rastúcou dobou evidencie na úradoch práce klesá pravdepodobnosť, že si nezamestnaný nájde uplatnenie na trhu práce. Počas rokov 2006 až 2008 sa ukázalo, že silný ekonomický rast môže aspoň čiastočne pomôcť znížiť aj dlhodobú nezamestnanosť. "Aj tu však platí, že pokles prechádza do kategórií s dlhšou dobou nezamestnanosti len postupne," upozornil Koršňák.
Ani počas ekonomického boomu sa na Slovensku zásadnejšie nemenil počet ľudí, ktorí sú nezamestnaní dlhšie ako 4 roky. Ich počet sa dlhodobo pohybuje okolo 40.000 až 50.000, čiže okolo 2 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva. "V tejto kategórii sa totiž nachádzajú najmä nezamestnaní bez kvalifikácie, často bez akejkoľvek praxe, ktorí hľadajú na trhu práce uplatnenie len veľmi ťažko," dodal Koršňák.