Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Znamená to teda, že by mohlo dôjsť k zmene britskej politiky voči Európe? To je zložitá otázka, pričom tvorcovia fiškálnej politiky v Londýne stále signalizujú opak.
Autor TASR
Londýn 30. novembra (TASR) - Brexit sa minulý týždeň opäť vrátil do centra pozornosti, po tom ako guvernér britskej centrálnej banky (Bank of England, BoE) Andrew Bailey navrhol, aby politici zvážili čiastočnú nápravu naštrbených vzťahov Spojeného kráľovstva s Európskou úniou (EÚ). TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Hoci opätovná integrácia Spojeného kráľovstva s jeho najväčším obchodným partnerom neprichádza do úvahy, agresívna obchodná agenda novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa otvára otázku tesnejších väzieb s Európu.
Baily v prejave k londýnskej finančnej komunite 14. novembra povedal, že Londýn "musí byť v strehu a vítať príležitosti na obnovu vzťahov s EÚ". O niekoľko dní neskôr pri vypočutí v parlamentnom výbore vyhlásil: "Nerozumiem ľuďom, ktorí hovoria, že by sme mali zaviesť brexit tým najnepriateľskejším možným spôsobom."
Znamená to teda, že by mohlo dôjsť k zmene britskej politiky voči Európe? To je zložitá otázka, pričom tvorcovia fiškálnej politiky v Londýne stále signalizujú opak.
Britská ministerka financií Rachel Reevesová, ktorá vystúpila na rovnakom podujatí v City of London ako Bailey, zopakovala stanovisko labouristickej vlády, že neuvažuje o opätovnom pripojení k jednotnému trhu EÚ ani k colnej únii.
Tento postoj nie je prekvapivý. Labouristi síce zvíťazili v júlových parlamentných voľbách, ale získali len 34 % hlasov. To je pomerne nízke číslo a môže spôsobiť, že vláda bude opatrná pri prehodnotení brexitu, aby nenahrala do karát opozícii. Na druhej strane, labouristická vláda môže byť nútená prehodnotiť vzťah Spojeného kráľovstva s EÚ teraz, keď sa Trump vracia do Bieleho domu.
Ak novozvolený prezident USA splní sľuby o uvalení ciel vo výške 10 až 20 % na všetok tovar dovážaný do USA, krehká ekonomika Spojeného kráľovstva by mohla dostať tvrdú ranu.
Národný inštitút pre ekonomický a sociálny výskum odhaduje, že clá v takom rozsahu by v priebehu nasledujúcich dvoch rokov znížili tempo rastu Spojeného kráľovstva zhruba na polovicu, zvýšili by infláciu o 2 až 3 percentuálne body a vyžiadali by si vyššie úrokové sadzby BoE. Okrem toho EÚ, najväčší trh Spojeného kráľovstva, by pravdepodobne zaviedol ako odvetu vlastné clá, čo by viedlo k obchodnej vojne s potenciálne ničivými následkami. Vláda v Londýne by tak stála pred ťažkou voľbou - snažiť sa o bilaterálnu obchodnú dohodu s USA alebo sa spojiť s veľkým trhom v jej blízkosti.
Odhliadnuc od politiky, zdá sa, že britská ekonomika uprednostňuje príklon k EÚ, pretože aj v globalizovanom 21. storočí zostáva blízkosť základným motorom obchodu.
Hoci sa obchodná bilancia Británie s EÚ od brexitu zhoršila, do Európy v 1. polroku 2024 smerovalo približne 40 % britského vývozu tovarov a služieb a dovoz dosiahol o niečo viac ako 50 %. Na porovnanie, USA predstavovali menej ako štvrtinu (25 %) všetkého britského vývozu a menej ako 15 % dovozu.
Hoci opätovná integrácia Spojeného kráľovstva s jeho najväčším obchodným partnerom neprichádza do úvahy, agresívna obchodná agenda novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa otvára otázku tesnejších väzieb s Európu.
Baily v prejave k londýnskej finančnej komunite 14. novembra povedal, že Londýn "musí byť v strehu a vítať príležitosti na obnovu vzťahov s EÚ". O niekoľko dní neskôr pri vypočutí v parlamentnom výbore vyhlásil: "Nerozumiem ľuďom, ktorí hovoria, že by sme mali zaviesť brexit tým najnepriateľskejším možným spôsobom."
Znamená to teda, že by mohlo dôjsť k zmene britskej politiky voči Európe? To je zložitá otázka, pričom tvorcovia fiškálnej politiky v Londýne stále signalizujú opak.
Britská ministerka financií Rachel Reevesová, ktorá vystúpila na rovnakom podujatí v City of London ako Bailey, zopakovala stanovisko labouristickej vlády, že neuvažuje o opätovnom pripojení k jednotnému trhu EÚ ani k colnej únii.
Tento postoj nie je prekvapivý. Labouristi síce zvíťazili v júlových parlamentných voľbách, ale získali len 34 % hlasov. To je pomerne nízke číslo a môže spôsobiť, že vláda bude opatrná pri prehodnotení brexitu, aby nenahrala do karát opozícii. Na druhej strane, labouristická vláda môže byť nútená prehodnotiť vzťah Spojeného kráľovstva s EÚ teraz, keď sa Trump vracia do Bieleho domu.
Ak novozvolený prezident USA splní sľuby o uvalení ciel vo výške 10 až 20 % na všetok tovar dovážaný do USA, krehká ekonomika Spojeného kráľovstva by mohla dostať tvrdú ranu.
Národný inštitút pre ekonomický a sociálny výskum odhaduje, že clá v takom rozsahu by v priebehu nasledujúcich dvoch rokov znížili tempo rastu Spojeného kráľovstva zhruba na polovicu, zvýšili by infláciu o 2 až 3 percentuálne body a vyžiadali by si vyššie úrokové sadzby BoE. Okrem toho EÚ, najväčší trh Spojeného kráľovstva, by pravdepodobne zaviedol ako odvetu vlastné clá, čo by viedlo k obchodnej vojne s potenciálne ničivými následkami. Vláda v Londýne by tak stála pred ťažkou voľbou - snažiť sa o bilaterálnu obchodnú dohodu s USA alebo sa spojiť s veľkým trhom v jej blízkosti.
Odhliadnuc od politiky, zdá sa, že britská ekonomika uprednostňuje príklon k EÚ, pretože aj v globalizovanom 21. storočí zostáva blízkosť základným motorom obchodu.
Hoci sa obchodná bilancia Británie s EÚ od brexitu zhoršila, do Európy v 1. polroku 2024 smerovalo približne 40 % britského vývozu tovarov a služieb a dovoz dosiahol o niečo viac ako 50 %. Na porovnanie, USA predstavovali menej ako štvrtinu (25 %) všetkého britského vývozu a menej ako 15 % dovozu.
