Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prezident SR zároveň pripomenul, že SR je popri Írsku jednou z najvidieckejších krajín v Európe, pretože viac ako 50 % obyvateľstva žije na vidieku.
Autor TASR
Bratislava 21. mája (TASR) - Štátne inštitúcie na Slovensku dlhodobo zlyhávajú v rozvoji poľnohospodárstva. Uviedol to v pondelok na brífingu po rokovaní s predstaviteľmi Rady poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska.
"Žiaľ, dlhodobo sa otázka koncepčného rozvoja nášho poľnohospodárstva zanedbávala. Ako prezident som nesmierne, nesmierne smutný z toho, že sa táto téma opätovne otvára, stáva aktuálna až po tom, ako bol zabitý mladý človek, novinár (a jeho priateľka), ktorý vyšetroval práve podvody na východe Slovenska (v agrosektore, pozn. TASR). Často si kladiem otázku, či až smrť človeka, novinára a jeho priateľky nás pohnú k tomu, aby sme rozprávali o tom, aké problémy máme. Dlhodobo a systematicky zlyhávajú štátne inštitúcie v jednom z najdôležitejších pre našu krajinu, a tým je rozvoj poľnohospodárstva," povedala hlava štátu.
Kiska zároveň pripomenul, že SR je popri Írsku jednou z najvidieckejších krajín v Európe, pretože viac ako 50 % obyvateľstva žije na vidieku. "Na druhej strane z pohľadu zamestnanosti v poľnohospodárstve sme vysoko pod priemerom EÚ, teda máme veľmi veľa ľudí žijúcich na vidieku, ale málo zamestnaných v poľnohospodárstve, a to len niečo viac ako 2 %. Priemer v EÚ sa blíži k 5 %. V Poľsku je to viac ako 10 %. Tieto čísla sú katastrofické," poznamenal prezident SR.
Akútne problémy sa podľa jeho slov dajú riešiť z pohľadu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR a Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). "Na riešení tých vleklých, dlhodobých problémov treba stratégiu a treba začať nanovo rozprávať o všetkých problémoch, o ktorých sme diskutovali," podčiarkol Kiska. Informoval, že téme agrosektora sa bude "veľmi podrobne" venovať vo svojom prejave na tohtotýždňovom rokovaní Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).
"Na Slovensku môže na vidiek vrátiť, respektíve udržať zamestnanosť len živočíšna výroba a špeciálna rastlinná výroba," upozornil predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emil Macho. S prezidentom SR agrosamosprávy podľa jeho slov rokovali o prínose poľnohospodárov pre slovenský vidiek. "Prezidenta SR sme tiež informovali o tom, s akými dlhodobými problémami sa ako potravinári boríme, a to, že pôsobíme na otvorenom trhu za nerovnakých podmienok. Hovorili sme aj o probléme udržania a príchodu mladých ľudí do poľnohospodárstva," povedal.
"Jeden človek v poľnohospodárstve zamestnáva troch až štyroch pracovníkov iných odvetví národného hospodárstva," doplnila predsedníčka Agrárnej komory Slovenska (AKS) Helena Patasiová. Poľnohospodárstvo podľa nej už každoročne trápia nepriaznivé klimatické podmienky, na čo by štát mal vytvoriť tzv. rizikový fond.
Podľa prezidenta Potravinárskej komory Slovenska (PKS) Daniela Poturnaya je v súčasnosti potravinársky priemysel v SR z hľadiska tvorby hrubej pridanej hodnoty tretí najhorší v EÚ. "Nižšiu pridanú hodnotu tvorí iba Malta, skalnatý štát a Luxemburské veľkovojvodstvo. Je to dôsledok toho, že predchádzajúce vlády dlhodobo zanedbali podporu a rozvoj potravinárskeho priemyslu na Slovensku. My dnes máme pasívne saldo zahranično-obchodnej bilancie v agrokomoditách na úrovni 1,4 miliardy eur, pričom vyvážame len suroviny, produkty prvovýroby a dovážame výrobky s pridanou hodnotou, vysoko spracované potraviny. Tým sa tvorí nízka pridaná hodnota a zamestnanosť je nedostatočná. Máme 37-% podiel vlastných slovenských výrobkov na pultoch obchodov, čo je najmenej z okolitých štátov," informoval Poturnay.
"V tomto čase sa pripravuje v Bruseli nová koncepcia európskej poľnohospodárskej politiky, na ktorú sa bude Slovensko musieť pripraviť, vzhľadom k tomu, že v ďalšom období sa už zrejme definitívne rozhodne o podobe slovenského vidieka a agrosektora," upozornil predseda Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností (ZPDaOS) Milan Mišánik.
"Na Slovensku si musíme v prvom rade poupratovať vo vzťahoch k pôde, s vlastníctvom a jej užívaním. Všetky problémy, ktoré sme teraz pomenovali, vznikli preto, že nie je vytvorený systém ohľadom užívania pôdy, aby sa presne vedelo, identifikovalo, kto čo môže a má užívať," dodal Ján Jelen, predseda Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska.
"Žiaľ, dlhodobo sa otázka koncepčného rozvoja nášho poľnohospodárstva zanedbávala. Ako prezident som nesmierne, nesmierne smutný z toho, že sa táto téma opätovne otvára, stáva aktuálna až po tom, ako bol zabitý mladý človek, novinár (a jeho priateľka), ktorý vyšetroval práve podvody na východe Slovenska (v agrosektore, pozn. TASR). Často si kladiem otázku, či až smrť človeka, novinára a jeho priateľky nás pohnú k tomu, aby sme rozprávali o tom, aké problémy máme. Dlhodobo a systematicky zlyhávajú štátne inštitúcie v jednom z najdôležitejších pre našu krajinu, a tým je rozvoj poľnohospodárstva," povedala hlava štátu.
Kiska zároveň pripomenul, že SR je popri Írsku jednou z najvidieckejších krajín v Európe, pretože viac ako 50 % obyvateľstva žije na vidieku. "Na druhej strane z pohľadu zamestnanosti v poľnohospodárstve sme vysoko pod priemerom EÚ, teda máme veľmi veľa ľudí žijúcich na vidieku, ale málo zamestnaných v poľnohospodárstve, a to len niečo viac ako 2 %. Priemer v EÚ sa blíži k 5 %. V Poľsku je to viac ako 10 %. Tieto čísla sú katastrofické," poznamenal prezident SR.
Akútne problémy sa podľa jeho slov dajú riešiť z pohľadu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR a Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). "Na riešení tých vleklých, dlhodobých problémov treba stratégiu a treba začať nanovo rozprávať o všetkých problémoch, o ktorých sme diskutovali," podčiarkol Kiska. Informoval, že téme agrosektora sa bude "veľmi podrobne" venovať vo svojom prejave na tohtotýždňovom rokovaní Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).
"Na Slovensku môže na vidiek vrátiť, respektíve udržať zamestnanosť len živočíšna výroba a špeciálna rastlinná výroba," upozornil predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emil Macho. S prezidentom SR agrosamosprávy podľa jeho slov rokovali o prínose poľnohospodárov pre slovenský vidiek. "Prezidenta SR sme tiež informovali o tom, s akými dlhodobými problémami sa ako potravinári boríme, a to, že pôsobíme na otvorenom trhu za nerovnakých podmienok. Hovorili sme aj o probléme udržania a príchodu mladých ľudí do poľnohospodárstva," povedal.
"Jeden človek v poľnohospodárstve zamestnáva troch až štyroch pracovníkov iných odvetví národného hospodárstva," doplnila predsedníčka Agrárnej komory Slovenska (AKS) Helena Patasiová. Poľnohospodárstvo podľa nej už každoročne trápia nepriaznivé klimatické podmienky, na čo by štát mal vytvoriť tzv. rizikový fond.
Podľa prezidenta Potravinárskej komory Slovenska (PKS) Daniela Poturnaya je v súčasnosti potravinársky priemysel v SR z hľadiska tvorby hrubej pridanej hodnoty tretí najhorší v EÚ. "Nižšiu pridanú hodnotu tvorí iba Malta, skalnatý štát a Luxemburské veľkovojvodstvo. Je to dôsledok toho, že predchádzajúce vlády dlhodobo zanedbali podporu a rozvoj potravinárskeho priemyslu na Slovensku. My dnes máme pasívne saldo zahranično-obchodnej bilancie v agrokomoditách na úrovni 1,4 miliardy eur, pričom vyvážame len suroviny, produkty prvovýroby a dovážame výrobky s pridanou hodnotou, vysoko spracované potraviny. Tým sa tvorí nízka pridaná hodnota a zamestnanosť je nedostatočná. Máme 37-% podiel vlastných slovenských výrobkov na pultoch obchodov, čo je najmenej z okolitých štátov," informoval Poturnay.
"V tomto čase sa pripravuje v Bruseli nová koncepcia európskej poľnohospodárskej politiky, na ktorú sa bude Slovensko musieť pripraviť, vzhľadom k tomu, že v ďalšom období sa už zrejme definitívne rozhodne o podobe slovenského vidieka a agrosektora," upozornil predseda Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností (ZPDaOS) Milan Mišánik.
"Na Slovensku si musíme v prvom rade poupratovať vo vzťahoch k pôde, s vlastníctvom a jej užívaním. Všetky problémy, ktoré sme teraz pomenovali, vznikli preto, že nie je vytvorený systém ohľadom užívania pôdy, aby sa presne vedelo, identifikovalo, kto čo môže a má užívať," dodal Ján Jelen, predseda Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska.
