80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Matušek poznamenal, že EÚ má nadbytok kapacít na výrobu automobilov.
Autor TASR
Bratislava 11. apríla (TASR) - Problémom výroby áut na Slovensku sa stávajú okrem amerických ciel už aj vysoké náklady. Uviedol to v piatok Alexander Matušek, prezident Zväzu automobilového priemyslu SR, vo verejnej debate o automobilovom priemysle v Európe, ktorú zorganizovala Kancelária Európskeho parlamentu (EP) na Slovensku a Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku.
„Mnohokrát opakujem skoro v každom stretnutí, že keby som ja bol investor, tak sem už nepôjdem. Pretože všade inde, okrem Slovenska, v Čechách, zarobia ľudia viacej a firmu to stojí menej. To sú veci, ktoré si tu ale robíme sami. Druhá vec, ktorá nás aktuálne určitým spôsobom postihne, sú americké clá. Naša prognóza je taká, že máme nový výrobný program, chvalabohu, vieme s tým existovať do roku 2027 relatívne pohodlne bez toho, aby sa Slovensko zakývalo, s výnimkou tých ciel,“ spresnil Matušek.
„Za takýchto podmienok nie sme schopní získať nové zákazky, pretože aj krajiny zo západnej Európy sú dokonca už z hľadiska nákladov na vyrobené vozidlo lacnejšie ako Slovensko,“ podčiarkol.
Matušek poznamenal, že EÚ má nadbytok kapacít na výrobu automobilov. „V Európe sa predávalo okolo 13 miliónov automobilov, teraz sa predáva desať miliónov, teda tri milióny áut zmizli z trhu. V preklade - kapacity, ktoré boli investované do miliónov áut, nie sú potrebné. Vyťaženosť výrobných automobiliek je menej ako 80 %,“ upozornil.
Aj podľa slov Patrika Križanského, riaditeľa Slovenskej asociácie pre elektromobilitu, sa od pandémie COVID-19 všeobecne menej kupujú autá, nielen elektromobily.
Po zavedení amerických ciel už boli podľa Danuše Nerudovej, poslankyne EP za ČR, ukončené niektoré zmluvy na dodávanie dielov do USA. „Bude sa to týkať sekundárne ČR, ďaleko viac než Slovenska, pretože najväčším obchodným partnerom ČR je Nemecko a najväčším obchodným partnerom Nemecka je Čína. V túto chvíľu sú (pre ČR) clá 125 %, takže Číňania budú hľadať nové odbytištia pre svoje výrobky, logicky to budú európske trhy,“ upozornila Nerudová.
„Automobilový priemysel je obzvlášť zraniteľný na tri globálne výzvy, ktorými sú zelená transformácia, digitálna transformácia a protekcionizmus,“ doplnil Ľudovít Ódor, poslanec Európskeho parlamentu.
„Mnohokrát opakujem skoro v každom stretnutí, že keby som ja bol investor, tak sem už nepôjdem. Pretože všade inde, okrem Slovenska, v Čechách, zarobia ľudia viacej a firmu to stojí menej. To sú veci, ktoré si tu ale robíme sami. Druhá vec, ktorá nás aktuálne určitým spôsobom postihne, sú americké clá. Naša prognóza je taká, že máme nový výrobný program, chvalabohu, vieme s tým existovať do roku 2027 relatívne pohodlne bez toho, aby sa Slovensko zakývalo, s výnimkou tých ciel,“ spresnil Matušek.
„Za takýchto podmienok nie sme schopní získať nové zákazky, pretože aj krajiny zo západnej Európy sú dokonca už z hľadiska nákladov na vyrobené vozidlo lacnejšie ako Slovensko,“ podčiarkol.
Matušek poznamenal, že EÚ má nadbytok kapacít na výrobu automobilov. „V Európe sa predávalo okolo 13 miliónov automobilov, teraz sa predáva desať miliónov, teda tri milióny áut zmizli z trhu. V preklade - kapacity, ktoré boli investované do miliónov áut, nie sú potrebné. Vyťaženosť výrobných automobiliek je menej ako 80 %,“ upozornil.
Aj podľa slov Patrika Križanského, riaditeľa Slovenskej asociácie pre elektromobilitu, sa od pandémie COVID-19 všeobecne menej kupujú autá, nielen elektromobily.
Po zavedení amerických ciel už boli podľa Danuše Nerudovej, poslankyne EP za ČR, ukončené niektoré zmluvy na dodávanie dielov do USA. „Bude sa to týkať sekundárne ČR, ďaleko viac než Slovenska, pretože najväčším obchodným partnerom ČR je Nemecko a najväčším obchodným partnerom Nemecka je Čína. V túto chvíľu sú (pre ČR) clá 125 %, takže Číňania budú hľadať nové odbytištia pre svoje výrobky, logicky to budú európske trhy,“ upozornila Nerudová.
„Automobilový priemysel je obzvlášť zraniteľný na tri globálne výzvy, ktorými sú zelená transformácia, digitálna transformácia a protekcionizmus,“ doplnil Ľudovít Ódor, poslanec Európskeho parlamentu.
