Slovensko (dve nabíjacie stanice na 100 km ciest) je v tomto ukazovateli porovnateľné s Chorvátskom (2,3).
Autor TASR
Brusel 10. septembra (TASR) - Na európskych cestách je stále príliš málo nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá a 10 krajín EÚ nemá v priemere ani jeden terminál na 100 km ciest. Upozornilo vo štvrtok Európske združenie výrobcov automobilov (ACEA) v správe pre médiá.
Generálny riaditeľ ACEA Eric-Mark Huitema v tejto súvislosti zdôraznil, že európski spotrebitelia nebudú môcť prejsť na autá s nulovými emisiami, ak na cestách, po ktorých jazdia, nebude dostatok nabíjacích staníc.
Podľa údajov agentúry ACEA až 17 krajín EÚ má menej ako päť nabíjacích staníc na 100 km cestnej infraštruktúry.
V súčasnosti má najlepšiu nabíjaciu infraštruktúru v Únii Holandsko. Táto krajina má 47,5 nabíjacích staníc na 100 km ciest. Nasleduje Luxembursko (34,5), Nemecko (19,4) a Portugalsko (14,9). Skupinu päť najúspešnejších krajín dopĺňa Rakúsko (6,1).
Na druhom konci rebríčka sú krajiny, ktoré majú najmenší počet terminálov na 100 km ciest. Spolu je takých krajín desať, k piatim najmenej ústretovým voči elektromobilite však patria: Litva (0,2), Poľsko (0,4), a potom Cyprus, Lotyšsko a Rumunsko (0,5).
Slovensko (dve nabíjacie stanice na 100 km ciest) je v tomto ukazovateli porovnateľné s Chorvátskom (2,3).
V krajinách s menším počtom nabíjacích staníc zaostáva aj trhový podiel elektromobilov. V prípade Slovenska ide o 1,9-percentný podiel. Maďarsko je jedinou z desiatich krajín, ktoré nemajú v priemere ani jeden terminál na 100 km, ktorá má však vyšší trhový podiel elektromobilov - na úrovni 4,7 %.
ACEA pripomenula, že Európska komisia v rámci svojho klimatického balíka Fit for 55, ktorý zverejnila v júli, navrhla, aby do roku 2030 boli emisie CO2 z nových automobilov o 55 % nižšie voči úrovniam z roku 2021. Aby európske automobilky mohli splniť tento náročný cieľ, budú musieť v nasledujúcich rokoch priniesť na trh milióny automobilov s elektrickým nabíjaním.
Výrobcovia sa však obávajú, že pokiaľ nebude existovať dostatočná dobíjacia infraštruktúra, spotrebitelia na elektromobily neprejdú. "Ak napríklad občania Grécka, Litvy, Poľska a Rumunska budú musieť pre kvôli dobíjaniu cestovať 200 a viac kilometrov, nemôžeme od nich očakávať, že budú ochotní kupovať elektrické autá," opísal situáciu Huitema.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Generálny riaditeľ ACEA Eric-Mark Huitema v tejto súvislosti zdôraznil, že európski spotrebitelia nebudú môcť prejsť na autá s nulovými emisiami, ak na cestách, po ktorých jazdia, nebude dostatok nabíjacích staníc.
Podľa údajov agentúry ACEA až 17 krajín EÚ má menej ako päť nabíjacích staníc na 100 km cestnej infraštruktúry.
V súčasnosti má najlepšiu nabíjaciu infraštruktúru v Únii Holandsko. Táto krajina má 47,5 nabíjacích staníc na 100 km ciest. Nasleduje Luxembursko (34,5), Nemecko (19,4) a Portugalsko (14,9). Skupinu päť najúspešnejších krajín dopĺňa Rakúsko (6,1).
Na druhom konci rebríčka sú krajiny, ktoré majú najmenší počet terminálov na 100 km ciest. Spolu je takých krajín desať, k piatim najmenej ústretovým voči elektromobilite však patria: Litva (0,2), Poľsko (0,4), a potom Cyprus, Lotyšsko a Rumunsko (0,5).
Slovensko (dve nabíjacie stanice na 100 km ciest) je v tomto ukazovateli porovnateľné s Chorvátskom (2,3).
V krajinách s menším počtom nabíjacích staníc zaostáva aj trhový podiel elektromobilov. V prípade Slovenska ide o 1,9-percentný podiel. Maďarsko je jedinou z desiatich krajín, ktoré nemajú v priemere ani jeden terminál na 100 km, ktorá má však vyšší trhový podiel elektromobilov - na úrovni 4,7 %.
ACEA pripomenula, že Európska komisia v rámci svojho klimatického balíka Fit for 55, ktorý zverejnila v júli, navrhla, aby do roku 2030 boli emisie CO2 z nových automobilov o 55 % nižšie voči úrovniam z roku 2021. Aby európske automobilky mohli splniť tento náročný cieľ, budú musieť v nasledujúcich rokoch priniesť na trh milióny automobilov s elektrickým nabíjaním.
Výrobcovia sa však obávajú, že pokiaľ nebude existovať dostatočná dobíjacia infraštruktúra, spotrebitelia na elektromobily neprejdú. "Ak napríklad občania Grécka, Litvy, Poľska a Rumunska budú musieť pre kvôli dobíjaniu cestovať 200 a viac kilometrov, nemôžeme od nich očakávať, že budú ochotní kupovať elektrické autá," opísal situáciu Huitema.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)