Analytický model identifikuje vďaka rozsiahlej databáze desiatky charakteristík zamestnávateľov a naučí sa rozlíšiť podozrivých zamestnávateľov od poctivých.
Autor TASR
Bratislava 20. októbra (TASR) – Cielením kontrol na základe administratívnych dát je možné trojnásobne až štvornásobne zlepšiť úspešnosť odhaľovania nelegálneho zamestnávania. V posledných rokoch slovenské kontrolné orgány v tomto smere zvyšujú počty kontrol, zatiaľ čo počty odhalených subjektov, ktoré nelegálne zamestnávajú, klesajú. Poukázal na to v analýze Inštitút sociálnej politiky (ISP) ministerstva práce.
Inšpektoráty práce v súčasnosti pri výbere kontrolovaných subjektov vychádzajú z doterajších skúseností alebo z podnetov, avšak nevyužívajú ekonomické údaje o zamestnávateľoch. S využitím týchto údajov pri cielení kontrol je podľa inštitútu možné odhaliť viac nelegálne zamestnávajúcich subjektov už pri tretinovom počte kontrol.
Miera podozrenia z nelegálneho zamestnávania je podľa analýzy vyššia pre určité subjekty. Ide konkrétne o subjekty, ktoré majú sídlo v Bratislavskom kraji, majú dlhy voči štátu, nižší počet zamestnancov, vyšší počet pracovníkov na dohodu, zahraničných alebo medzinárodných vlastníkov a tiež tie, ktoré sú mladšie.
"Naopak, na mieru podozrenia nemajú výrazný vplyv výsledky kontrol nelegálneho zamestnávania z predchádzajúceho roku, informácie o cudzincoch medzi pracovníkmi ani mzdy, ktoré subjekt vypláca," konštatuje sa v analýze inštitútu.
Medzi hlavné obmedzenia tohto modelu patrí nedostupnosť dát o pobočkách a prevádzkach zamestnávateľov. Výstupy z analytického modelu poskytol ISP Národnému inšpektorátu práce. Popri využití dostupných údajov pri cielení kontrol odporúča systematicky zbierať štruktúrované údaje o vykonávaných kontrolách, vrátane údajov o prevádzkach zamestnávateľov.
V analýze sa aplikujú moderné metódy strojového učenia na vyhľadanie zamestnávateľov podozrivých z nelegálneho zamestnávania, pričom stavia na dostupných údajoch o minulých kontrolách nelegálneho zamestnávania, o počte a štruktúre pracovníkov, ale aj o ekonomickej a finančnej situácii subjektov. Analytický model identifikuje vďaka rozsiahlej databáze desiatky charakteristík zamestnávateľov, ktoré vplývajú na podozrenie z nelegálneho zamestnávania, a naučí sa rozlíšiť podozrivých zamestnávateľov od poctivých. Model osobitne skúmal tri odvetvia, ktoré Národný inšpektorát práce považuje za rizikové. Ide o stavebníctvo, veľkoobchod a maloobchod a ubytovacie a stravovacie služby.
Využitie týchto prístupov pri odhaľovaní nelegálnej práce môže podľa ISP priniesť úsporu verejných financií a vytvoriť priestor pre lepšiu alokáciu interných kapacít a zdrojov inšpektorátov práce.
Inšpektoráty práce v súčasnosti pri výbere kontrolovaných subjektov vychádzajú z doterajších skúseností alebo z podnetov, avšak nevyužívajú ekonomické údaje o zamestnávateľoch. S využitím týchto údajov pri cielení kontrol je podľa inštitútu možné odhaliť viac nelegálne zamestnávajúcich subjektov už pri tretinovom počte kontrol.
Miera podozrenia z nelegálneho zamestnávania je podľa analýzy vyššia pre určité subjekty. Ide konkrétne o subjekty, ktoré majú sídlo v Bratislavskom kraji, majú dlhy voči štátu, nižší počet zamestnancov, vyšší počet pracovníkov na dohodu, zahraničných alebo medzinárodných vlastníkov a tiež tie, ktoré sú mladšie.
"Naopak, na mieru podozrenia nemajú výrazný vplyv výsledky kontrol nelegálneho zamestnávania z predchádzajúceho roku, informácie o cudzincoch medzi pracovníkmi ani mzdy, ktoré subjekt vypláca," konštatuje sa v analýze inštitútu.
Medzi hlavné obmedzenia tohto modelu patrí nedostupnosť dát o pobočkách a prevádzkach zamestnávateľov. Výstupy z analytického modelu poskytol ISP Národnému inšpektorátu práce. Popri využití dostupných údajov pri cielení kontrol odporúča systematicky zbierať štruktúrované údaje o vykonávaných kontrolách, vrátane údajov o prevádzkach zamestnávateľov.
V analýze sa aplikujú moderné metódy strojového učenia na vyhľadanie zamestnávateľov podozrivých z nelegálneho zamestnávania, pričom stavia na dostupných údajoch o minulých kontrolách nelegálneho zamestnávania, o počte a štruktúre pracovníkov, ale aj o ekonomickej a finančnej situácii subjektov. Analytický model identifikuje vďaka rozsiahlej databáze desiatky charakteristík zamestnávateľov, ktoré vplývajú na podozrenie z nelegálneho zamestnávania, a naučí sa rozlíšiť podozrivých zamestnávateľov od poctivých. Model osobitne skúmal tri odvetvia, ktoré Národný inšpektorát práce považuje za rizikové. Ide o stavebníctvo, veľkoobchod a maloobchod a ubytovacie a stravovacie služby.
Využitie týchto prístupov pri odhaľovaní nelegálnej práce môže podľa ISP priniesť úsporu verejných financií a vytvoriť priestor pre lepšiu alokáciu interných kapacít a zdrojov inšpektorátov práce.