Francúzsko je európskou poľnohospodárskou veľmocou, najväčším producentom obilia v 27-člennoej Európskej únii (EÚ) a štvrtým alebo piatym najväčším svetovým exportérom pšenice.
Sully-sur-Loire 14. mája (TASR) - Francúzsky farmár Robin Lachaux sa bojí o svoju pšenicu. Za normálnych okolností by v máji rástla vďaka pravidelným jarným zrážkam, no tento rok hrozí, že teplé a suché počasie spomalia jej vývoj.
"Ak to nepolejeme, prídeme o 50 % produkcie," povedal pre agentúru AFP mladý farmár z dedinky v strednom Francúzsku. "Za normálnych okolností by sme v tejto ročnej dobe nepolievali, ale obdobia sucha prichádzajú čoraz skôr," dodal, keď umiestňoval tlakové hadice a zavlažovacie zariadenie.
Francúzsko je európskou poľnohospodárskou veľmocou, najväčším producentom obilia v 27-člennoej Európskej únii (EÚ) a štvrtým alebo piatym najväčším svetovým exportérom pšenice. Jeho ročná produkcia ovplyvňuje globálne ceny, ktoré sú už teraz na rekordných úrovniach pre vojnu na Ukrajine. To vedie k obavám z globálnej hladovej krízy.
Okrem pšenice sú v máji v kľúčovom štádiu vývoja aj iné plodiny zasiate v zime, ako napríklad jačmeň, pričom v lete môže byť ovplyvnená aj produkcia kukurice a slnečnice.
"Neexistuje región, ktorého by sa to nedotklo," povedala pre AFP šéfka francúzskeho zväzu farmárov FNSEA Christiane Lambertová. "Každým dňom vidíme, ako zem stále viac puká," dodala.
Francúzska národná meteorologická služba uviedla, že krajina čelí počasiu, ktoré je "pozoruhodné pre svoje načasovanie, trvanie a geografické rozšírenie", s 20-percentným poklesom zrážok medzi septembrom 2021 a aprílom 2022.
Svetové ceny potravín dosiahli v marci historické maximum po ruskej invázii na Ukrajinu, ktorá sa podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) podieľala 20 % na globálnom exporte pšenice a kukurice v uplynulých troch rokoch.
Rusko však zablokovalo ukrajinské prístavy, čím zastavilo export po mori. Francúzska spoločnosť pre analýzu údajov Kayrrosa nedávno vypočítala, že plocha vysadenej pšenice na Ukrajine sa tento rok v dôsledku konfliktu podľa satelitných snímok zmenšila o tretinu.
Mimovládne organizácie a OSN varovali, že hlad alebo dokonca hladomor môže postihnúť zraniteľné krajiny v Afrike a na Blízkom východe závislé od dovozu.
Vzhľadom na to, že aj v USA trpia suchom štáty, ktoré sú poprednými producentmi pšenice, ako sú Kansas a Oklahoma, vyhliadky na slabú úrodu vo Francúzsku v roku 2022 sú obzvlášť zlou správou.
Ilustračné foto Foto: TASR
Aktuálne ceny pšenice v Európe sú na rekordných 400 eur za tonu, čo je strmý nárast z už aj tak vysokej úrovne okolo 260 eur za tonu na začiatku roka pred ruskou inváziou na Ukrajinu. Očakáva sa, že vysoké ceny podnietia väčšiu výsadbu v USA. Podľa FAO vyššie výnosy v Kanade a Rusku, ako aj Pakistane a Indii by mohli pomôcť kompenzovať podpriemernú úrodu v západnej Európe.
K nedávnemu nárastu cien čiastočne prispel krátkodobý nedostatok spôsobený náhlym ukončením ukrajinských dodávok, ako aj to, že niektorí farmári vyčkávajú s predajom svojej produkcie pre vyhliadky na vyššie ceny v budúcnosti.
Zatiaľ čo obchodníci a farmári sledujú predpovede počasia a vymýšľajú obchodné stratégie, humanitárne skupiny upozorňujú, že v niektorých z najzraniteľnejších oblastí sveta sú už ohrozené celé komunity, ktoré už teraz míňajú za jedlo viac ako trojnásobok toho, čo platili predtým.
Dlhotrvajúce sucho vo Francúzsku by to mohlo ešte zhoršiť. "Prehĺbilo by to hlad, chudobu a dlhy rodín s nízkymi príjmami v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike, čím by sa ich už aj tak zúfalá situácia výrazne zhoršila," povedala Teresa Andersonová z britskej charitatívnej organizácie ActionAid.
