Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podpriemerná antibakteriálna aktivita sa podľa testov zaznamenala u 19 vzoriek testovaných medov.
Autor TASR
Bratislava 9. novembra (TASR) – Až takmer 40 % medov dostupných na pultoch obchodných reťazcov nemá antibakteriálne vlastnosti, ktoré sú charakteristické pre med. Vyplýva to z výsledkov Laboratória apidológie a apiterapie Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied (SAV), ktoré skúmalo 43 vzoriek medu zakúpených v obchodných reťazcoch na Slovensku.
Len 16,3 % vzoriek spĺňalo požadovanú úroveň biologickej aktivity, ktorá je charakteristická pre pravé a nepoškodené medy. Živé zložky medu s antibakteriálnym účinkom sú výsledkom práce včiel, v poškodených, upravovaných či vo falšovaných medoch chýbajú, alebo sú nefunkčné.
Podpriemerná antibakteriálna aktivita sa podľa testov zaznamenala u 19 vzoriek testovaných medov. Zvyšných 17 medov zo slovenských reťazcov vykazovali aktivitu len na úrovni samotnej cukornej zložky medu a možno ich tak považovať za mŕtve produkty.
"Všetko to dobré, čo robí med medom, bolo v týchto vzorkách mŕtve. Podiel antibakteriálnej aktivity nedosahoval potrebnú úroveň a preto v tomto prípade nemožno hovoriť o mede ako funkčnej a zdraviu prospešnej potravine. V praxi to znamená, že takéto produkty by sme nemali označovať ako med. Ak to robíme, uvádzame spotrebiteľa do omylu a ten v presvedčení, že si kupuje med s antibakteriálnymi účinkami, si v skutočnosti kupuje iba nefunkčnú potravinu, ktorá z hľadiska zdravia a budovania imunity nemá pre človeka žiadnu pridanú hodnotu," povedal vedúci Laboratória apidológie a apiterapie na Ústave molekulárnej biológie SAV Juraj Majtán, ktorý založil projekt Medové laboratórium.
Za doslova katastrofálnou kvalitou medu, ktorý je dostupný v obchodných reťazcoch, je podľa neho často neodborná manipulácia, upravovanie či jeho falšovanie. "S medom po vyzretí v plástoch, jeho následnom vytočení, krátkodobom státí a výslednom naplnení do pohárov, by sa nemalo už nič robiť. Ak sa tento proces poruší, napríklad zahriatím medu pri teplote nad 40 stupňov Celzia, med sa znehodnocuje, stráca svoju výnimočnosť - biologickú aktivitu. Zahrievanie sa bežne robí, ak chceme 'zrušiť' kryštalizáciu medu, ktorá je mimochodom jeho prirodzená vlastnosť," vysvetlil Majtán.
Úroveň kvality medov sa nedá vždy odhaliť, pretože v súčasnosti používané laboratórne metódy sú už zastarané, respektíve rozsah jednotlivých meraných parametrov je nevhodne nastavený. "Súčasné legislatívne normy, ktoré definujú kvalitu medu na Slovensku, ale aj v Európe, sú nedostačujúce na odhalenie všetkých foriem falšovania alebo znehodnotenia kvality medu. Preto sme vyvinuli novú metódu hodnotenia kvality tohto včelieho produktu s ohľadom na jeho antibakteriálny účinok," dodal Majtán.
Len 16,3 % vzoriek spĺňalo požadovanú úroveň biologickej aktivity, ktorá je charakteristická pre pravé a nepoškodené medy. Živé zložky medu s antibakteriálnym účinkom sú výsledkom práce včiel, v poškodených, upravovaných či vo falšovaných medoch chýbajú, alebo sú nefunkčné.
Podpriemerná antibakteriálna aktivita sa podľa testov zaznamenala u 19 vzoriek testovaných medov. Zvyšných 17 medov zo slovenských reťazcov vykazovali aktivitu len na úrovni samotnej cukornej zložky medu a možno ich tak považovať za mŕtve produkty.
"Všetko to dobré, čo robí med medom, bolo v týchto vzorkách mŕtve. Podiel antibakteriálnej aktivity nedosahoval potrebnú úroveň a preto v tomto prípade nemožno hovoriť o mede ako funkčnej a zdraviu prospešnej potravine. V praxi to znamená, že takéto produkty by sme nemali označovať ako med. Ak to robíme, uvádzame spotrebiteľa do omylu a ten v presvedčení, že si kupuje med s antibakteriálnymi účinkami, si v skutočnosti kupuje iba nefunkčnú potravinu, ktorá z hľadiska zdravia a budovania imunity nemá pre človeka žiadnu pridanú hodnotu," povedal vedúci Laboratória apidológie a apiterapie na Ústave molekulárnej biológie SAV Juraj Majtán, ktorý založil projekt Medové laboratórium.
Za doslova katastrofálnou kvalitou medu, ktorý je dostupný v obchodných reťazcoch, je podľa neho často neodborná manipulácia, upravovanie či jeho falšovanie. "S medom po vyzretí v plástoch, jeho následnom vytočení, krátkodobom státí a výslednom naplnení do pohárov, by sa nemalo už nič robiť. Ak sa tento proces poruší, napríklad zahriatím medu pri teplote nad 40 stupňov Celzia, med sa znehodnocuje, stráca svoju výnimočnosť - biologickú aktivitu. Zahrievanie sa bežne robí, ak chceme 'zrušiť' kryštalizáciu medu, ktorá je mimochodom jeho prirodzená vlastnosť," vysvetlil Majtán.
Úroveň kvality medov sa nedá vždy odhaliť, pretože v súčasnosti používané laboratórne metódy sú už zastarané, respektíve rozsah jednotlivých meraných parametrov je nevhodne nastavený. "Súčasné legislatívne normy, ktoré definujú kvalitu medu na Slovensku, ale aj v Európe, sú nedostačujúce na odhalenie všetkých foriem falšovania alebo znehodnotenia kvality medu. Preto sme vyvinuli novú metódu hodnotenia kvality tohto včelieho produktu s ohľadom na jeho antibakteriálny účinok," dodal Majtán.
