Bratislava 4. novembra (TASR) - Agrorezort berie vinohradnícky sektor veľmi vážne. Svedčia o tom aj opatrenia, ktoré sa v tomto smere vykonali. Práve vinohradníctvo je totiž výkladnou skriňou slovenského poľnohospodárstva a kvalitou svojich vín získava nielen doma, ale aj v zahraničí obrovské úspechy. Uviedol to pre TASR Daniel Hrežík z odboru komunikácie a marketingu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR v reakcii na pondelkové vyjadrenia Cechu vinohradníkov a vinárov Slovenska (CVVS).

CVVS informoval, že vinári združení v cechu hlásia výborný ročník umocnený nadpriemernou kvalitou hrozna. Menej šťastní sú však slovenskí vinohradníci. Niektorí z nich nedokázali, najmä vplyvom rastúceho lacného dovozu, svoje kvalitné hrozno predať. Vinohradníci preto apelujú na štátne orgány, aby urýchlene spustili dôkladnú kontrolu pôvodu vín predávaných na Slovensku.

"MPRV SR intenzívne vytvára podmienky aj na podporu sektora vinohradníctva a vinárstva. Záujmom MPRV SR je výmeru vinohradov zvyšovať. V dôsledku toho pravidelne hľadáme aj formy podpory vinohradov. Dôkazom sú aj opatrenia, ktoré sme v poslednom období vykonali," podčiarkol Hrežík.

Ministerstvo pôdohospodárstva má podľa neho vypracovaný a od EÚ schválený Národný podporný program v rámci spoločnej organizácie trhu s vínom pre roky 2019 až 2023. Slovenskí vinohradníci a vinári majú možnosť čerpať verejné finančné prostriedky z tohto programu na opatrenia, ktoré im umožnia eliminovať straty, zefektívniť výrobu, zlepšiť propagáciu a zvýšiť predajnosť slovenských vín nielen na vnútornom trhu, ale aj v krajinách mimo EÚ. Ročne je na tieto opatrenia alokovaná suma 5.085.000 eur.

"Ministerstvo zaradilo podporu vinohradov a vinohradníkov aj do dlhoočakávaného opatrenia tzv. Zelená nafta, ktoré sa implementuje od tohto roku a táto komodita nové opatrenie výrazne pocíti. Podpora vinohradov predstavuje až 186,96 eur/hektár (ha). Výmera vinohradov k 31. júlu 2018 predstavovala 15.415 ha," spresnil Hrežík.

V štádiu schvaľovania je podľa Hrežíka 5. modifikácia Programu rozvoja vidieka (PRV) na roky 2014 až 2020, ktorého obsahom je aj návrh na zvýšenie platieb pre Integrovanú produkciu vo vinohradoch pre rodiace vinohrady zo súčasných 483 eur/ha na 590 eur/ha a pre mladé vinohrady zo súčasných 367 eur/ha na 449 eur/ha.

To, že sú obchodné pulty plné zahraničného vína je podľa Hrežíka fakt, ktorý vyplýva z možnosti voľného pohybu tovaru v rámci EÚ. "Ale to nerobí vrásky na čele našim vinárom. Našim vinárom škodí nekalá 'vlastná' konkurencia v podobe uvádzania na trh lacných vín zo zahraničia, ktoré sú prezentované ako slovenské vína. Tieto praktiky neškodia len samotnému trhu s vínom, ale aj dobrému menu slovenských vín. Odhalenie takéhoto vína len dokumentárne je problematické, analýza vín je finančne náročná a vyžaduje si technické vybavenie. Žiaľ, konkrétny podnet alebo poukázanie na konkrétneho vinára zatiaľ nebol predložený," povedal Hrežík z MPRV SR.

"Čo sa týka vín s ŠKČ (štátne kontrolné číslo, pozn. TASR) – tieto vína podliehajú certifikácii a hrozno použité na ich výrobu musí byť osvedčené kontrolným ústavom. Osvedčovanie hrozna sa realizuje na základe zaslaných prihlášok na osvedčenie hrozna, kde vinohradník na prihláške uvedie názov odrody a registračné číslo vinohradu, z ktorého danú odrodu bude zberať. Pred kontrolou na mieste vo vinohrade, inšpektor si vo vinohradníckom registri overí, či na predmetnom registračnom čísle sú zaregistrované odrody, ktoré sú predmetom osvedčovania a veľkosť plochy, na akej sú vysadené. Pri kontrole na mieste sa overuje odrodová pravosť, hmotnosť hrozna, cukornatosť hrozna, zdravotný stav a hektárový výnos," spresnil.

Hrežík dodal, že pôvod a kvalitu vín kontroluje Štátna veterinárna a potravinová správa SR, ktorá sa tejto oblasti intenzívne venuje. V poslednom období v rámci kontrol zaznamenala aj pochybenia v oblasti vín, avšak išlo o vína z dovozu. Najhoršie dopadli vzorky pri vínach s krajinou pôvodu Maďarsko.