Bratislava 12. novembra (TASR) - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR rozhodne nepovažuje potravinovú sebestačnosť za prázdnu frázu. Uviedla to pre TASR Anežka Šrojta Hrdá, hovorkyňa MPRV SR v reakcii na štúdiu o slovenskom poľnohospodárstve a potravinárstve, ktorú v utorok (10. 11.) zverejnil Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS).

V štúdii INESS sa podľa Šrojta Hrdej objavujú viaceré nepresnosti, ako napríklad hlboká neznalosť problematiky poľnohospodárstva, potravinárstva a niekoľko zásadných legislatívnych princípov vrátane potravinového práva.

"Asi najzásadnejšou výhradou, ktorá spochybňuje objektivitu celého dokumentu je fakt, že z pohľadu do budúcnosti a nastavovania politík, štúdia ani na jednom mieste nespomína strategický dokument Európskej komisie (EK) - Stratégia 'Z farmy na stôl', ktorá výrazným spôsobom ovplyvňuje budúcnosť celého agropotravinárstva," povedal Jaroslav Remža, generálny riaditeľ sekcie potravinárstva a obchodu MPRV SR. Pokiaľ by sa brala do úvahy v tejto štúdii uvádzaná stratégia, našli by sa v nej odpovede na mnohé otázky.

Zdôraznil, že Stratégia 'Z farmy na stôl' je nová komplexná koncepcia toho, akú hodnotu skutočne pripisujeme udržateľnej potravinovej bezpečnosti. Predstavuje príležitosť zlepšiť životný štýl, zdravie a životné prostredie. Vytvorenie priaznivého "potravinového prostredia", ktoré uľahčí voľbu zdravého a udržateľného stravovania, prinesie pozitíva pre zdravie a kvalitu života spotrebiteľov i znížené spoločenské náklady súvisiace so zdravím.

Šrojta Hrdá upozornila, že súčasná pandémia ukázala, ako krehký môže byť voľný obchod alebo otvorené hranice. Až na malé výpadky určitých konkrétnych komodít sme nepocítili priame dosahy. Je podľa nej povinnosťou každého štátu (aj SR) zabezpečiť pre svojich občanov dostatok kvalitných a bezpečných potravín aj pri krízových situáciách, napr. v prípade uzatvorenia hraníc.

Poznamenala, že spotrebitelia si želajú kvalitné, čerstvé, menej spracované a udržateľným spôsobom získavané a vyrábané potraviny. Samotná EK poukazuje a má zámer zlepšovať odolnosť regionálnych a miestnych potravinových systémov.

"Nikto neočakáva, že Slovensko bude potravinovo sebestačné v niektorých komoditách, ale určite by malo byť našou ambíciou sa k potravinovej sebestačnosti čo najviac priblížiť práve v surovinách, v ktorých je to možné a reálne," dodal Remža.

Poznamenala, že ak by sme fungovali v sterilne čistom a nediskriminačnom podnikateľskom prostredí v rámci slobodného trhu EÚ, národné legislatívy (ktoré sú vnímané aj ako regulačné) by naozaj potrebné neboli. Hlavnou príčinou zhoršenia podnikateľského prostredia sú rozdielne podmienky pre podnikateľské subjekty v rôznych členských štátoch. Je to najmä štátna pomoc, dotácie, subvencie, daňové zaťaženie, odvodové zaťaženie a ďalšie. Určite nie v reguláciách, ktoré zabezpečia potravinovú sebestačnosť konkrétneho štátu. Potrebný je aj náhľad na aktuálnu obchodnú bilanciu.

Dodala, že nevyhnutnými súčasťami pre naplnenie týchto cieľov sú vzdelaná pracovná sila, voľný prílev know-how a investícií a neposlednom rade odvetvová špecializácia. S tým veľmi úzko súvisia férové obchodné vzťahy a poctivý obchodný styk, aby sa aj domáci producenti potravín vedeli presadiť.

INESS v záveroch svojej novej publikácie "Slovenské poľnohospodárstvo potrebuje viac ako len sebestačnosť" tvrdí, že slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo vie prosperovať aj bez sebestačnosti.