Na rozdiel od predchádzajúcich rokov dosiahli aj vyššiu úroveň pridanej hodnoty, ale podiel pridanej hodnoty na výrobe bol vyšší v poľnohospodárskych družstvách ako v obchodných spoločnostiach.
Autor TASR
Bratislava 4. augusta (TASR) - Obchodné spoločnosti v agrosektore SR hospodárili vlani efektívnejšie a dosiahli mierne nižšiu nákladovosť výnosov (96,4 %) ako poľnohospodárske družstvá (98,5 %). Vyplýva to z tzv. zelenej správy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR za minulý rok.
"Na rozdiel od predchádzajúcich rokov dosiahli aj vyššiu úroveň pridanej hodnoty, ale podiel pridanej hodnoty na výrobe bol vyšší v poľnohospodárskych družstvách (25,8 %) ako v obchodných spoločnostiach (22,3 %)," upozornil v správe agrorezort.
Pretrvávajúce diferencie v efektívnosti hospodárenia v rozdielnych právnych formách sú podľa MPRV dôsledkom štruktúry výroby s preferenciou rastlinnej výroby pred živočíšnou a vyššej úspornosti nákladových faktorov, najmä pracovných nákladov.
"Vyššiu nákladovosť výnosov v poľnohospodárskych družstvách ovplyvnila vyššia zamestnanosť v prepočte na 100 hektárov (ha) poľnohospodárskej pôdy (p. p.) (2,4 osoby) ako v obchodných spoločnostiach (2 osoby), čo sa odrazilo vo vyšších pracovných nákladoch, ako aj vyššom podiele mzdových nákladov na celkových nákladoch v poľnohospodárskych družstvách (17,5 %) ako v obchodných spoločnostiach (9,6 %)," poznamenalo ministerstvo pôdohospodárstva.
Poľnohospodárske družstvá sa podľa MPRV v ostatných rokoch vnútorne premieňajú na kapitálové spoločnosti s majoritným majetkovým podielom len niekoľkých členov a ako vo väčšine obchodných spoločností redukujú pracovne náročnejšie odvetvia výroby a zamestnanosť.
"Vyššia efektívnosť hospodárenia v obchodných spoločnostiach môže byť odrazom nielen úspor z rozsahu výroby s nižším podielom najmä živočíšnej výroby, úspor pracovných nákladov, ale aj 10,4-krát vyšších tržieb z predaja tovaru ako v poľnohospodárskych družstvách," zdôraznil agrorezort.
Vyššia úroveň výroby na hektár bola podľa správy MPRV v obchodných spoločnostiach ako v poľnohospodárskych družstvách a je odrazom aj vyššej intenzifikácie výroby, čo bolo podmienené aj dominantnejšou rastlinnou výrobou.
Úroveň zadlženosti majetku bola podľa správy vyššia v obchodných spoločnostiach ako v poľnohospodárskych družstvách, čo je dôkazom vyššej ekonomickej bonity obchodných spoločností voči komerčným bankám z hľadiska cash-flow, a tým splácania najmä dlhodobých úverov.
"Pretrvávajúce diferencie vo výsledkoch hospodárenia medzi poľnohospodárskymi družstvami a obchodnými spoločnosťami sú spôsobené aj doznievajúcimi vplyvmi vzniku obchodných spoločností, ktoré väčšinou vznikli z bonitných častí majetku poľnohospodárskych družstiev, bez prevzatia adekvátnych záväzkov voči bankám a obchodným partnerom, ako aj bez vyrovnania podielov, čo predurčilo nižšiu nákladovosť výroby obchodných spoločností," dodalo MPRV.
"Na rozdiel od predchádzajúcich rokov dosiahli aj vyššiu úroveň pridanej hodnoty, ale podiel pridanej hodnoty na výrobe bol vyšší v poľnohospodárskych družstvách (25,8 %) ako v obchodných spoločnostiach (22,3 %)," upozornil v správe agrorezort.
Pretrvávajúce diferencie v efektívnosti hospodárenia v rozdielnych právnych formách sú podľa MPRV dôsledkom štruktúry výroby s preferenciou rastlinnej výroby pred živočíšnou a vyššej úspornosti nákladových faktorov, najmä pracovných nákladov.
"Vyššiu nákladovosť výnosov v poľnohospodárskych družstvách ovplyvnila vyššia zamestnanosť v prepočte na 100 hektárov (ha) poľnohospodárskej pôdy (p. p.) (2,4 osoby) ako v obchodných spoločnostiach (2 osoby), čo sa odrazilo vo vyšších pracovných nákladoch, ako aj vyššom podiele mzdových nákladov na celkových nákladoch v poľnohospodárskych družstvách (17,5 %) ako v obchodných spoločnostiach (9,6 %)," poznamenalo ministerstvo pôdohospodárstva.
Poľnohospodárske družstvá sa podľa MPRV v ostatných rokoch vnútorne premieňajú na kapitálové spoločnosti s majoritným majetkovým podielom len niekoľkých členov a ako vo väčšine obchodných spoločností redukujú pracovne náročnejšie odvetvia výroby a zamestnanosť.
"Vyššia efektívnosť hospodárenia v obchodných spoločnostiach môže byť odrazom nielen úspor z rozsahu výroby s nižším podielom najmä živočíšnej výroby, úspor pracovných nákladov, ale aj 10,4-krát vyšších tržieb z predaja tovaru ako v poľnohospodárskych družstvách," zdôraznil agrorezort.
Vyššia úroveň výroby na hektár bola podľa správy MPRV v obchodných spoločnostiach ako v poľnohospodárskych družstvách a je odrazom aj vyššej intenzifikácie výroby, čo bolo podmienené aj dominantnejšou rastlinnou výrobou.
Úroveň zadlženosti majetku bola podľa správy vyššia v obchodných spoločnostiach ako v poľnohospodárskych družstvách, čo je dôkazom vyššej ekonomickej bonity obchodných spoločností voči komerčným bankám z hľadiska cash-flow, a tým splácania najmä dlhodobých úverov.
"Pretrvávajúce diferencie vo výsledkoch hospodárenia medzi poľnohospodárskymi družstvami a obchodnými spoločnosťami sú spôsobené aj doznievajúcimi vplyvmi vzniku obchodných spoločností, ktoré väčšinou vznikli z bonitných častí majetku poľnohospodárskych družstiev, bez prevzatia adekvátnych záväzkov voči bankám a obchodným partnerom, ako aj bez vyrovnania podielov, čo predurčilo nižšiu nákladovosť výroby obchodných spoločností," dodalo MPRV.