Napriek miernemu zlepšovaniu pandemickej situácie počas leta a nárastu domácich turistov bolo využitie ubytovacej kapacity na Slovensku len na úrovni 33 %.
Autor TASR
Bratislava 22. septembra (TASR) – Druhý rok pandémie je pre ubytovacie zariadenia na Slovensku ešte horší ako ten predchádzajúci. Počet prenocovaní od začiatku tohto roka nedosiahol ani polovicu v porovnaní s rovnakým obdobím pred pandémiou. Pri porovnaní s minulým rokom je viditeľný ďalší pokles prenocovaní o približne 25 %. Skonštatoval to Marek Harbuľák z Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) v súvislosti s výsledkami ubytovania za júl 2021. Za pozitívny však považuje nárast záujmu domácich turistov, najmä v prvej polovici leta.
Pokles prenocovaní je podľa neho dôsledkom opatrení a obmedzení, ktorým čelili ubytovacie zariadenia aj ďalšie služby cestovného ruchu počas druhej vlny pandémie. Napriek skutočnosti, že rezervácií bolo na začiatku letnej sezóny málo, asociáciu teší rastúci záujem Slovákov o trávenie dovolenky a voľného času v zariadeniach na Slovensku. "Ubytovatelia v obľúbených destináciách avizujú, že mnohí z domácich turistov využili aj príspevky na podporu domáceho cestovného ruchu. Tento nástroj, tzv. rekreačné poukazy, tak výrazne pomáha zachraňovať ubytovateľov a ostatné služby cestovného ruchu v tomto krízovom období," priblížil Harbuľák.
Poukázal však zároveň na pretrvávajúci pokles zahraničných turistov, ktorí z dôvodu prijatých opatrení na začiatku júla rušili svoje pobyty a trávili dovolenku v iných krajinách. Počet prenocovaní zahraničných turistov v júli bol o 85 % nižší ako v období pred pandémiou. "Tržby zahraničných turistov sú pre ekonomiku Slovenska veľmi dôležité, keďže predstavujú export týchto služieb. V období pred pandémiou tvorili výdavky zahraničných turistov na Slovensku viac ako 1,5 miliardy eur," vyčíslil Harbuľák.
Napriek miernemu zlepšovaniu pandemickej situácie počas leta a nárastu domácich turistov bolo využitie ubytovacej kapacity na Slovensku len na úrovni 33 %. To podľa asociácie ukazuje reálnu situáciu v cestovnom ruchu a potrebu akútne hľadať ďalšie riešenia a nástroje na oživenie cestovného ruchu na Slovensku.
AHRS očakáva podobný vývoj aj v auguste. Po skončení letnej turistickej sezóny s nástupom tretej vlny však medzi návštevníkmi aj prevádzkovateľmi služieb cestovného ruchu a gastronómie rastú obavy z jej dosahov. "Následkom toho pretrváva pokles dopytu zo strany turistov, návštevníkov, organizátorov vzdelávacích, kultúrnych a športových podujatí. Okrem toho stále trvá nedostatok pracovnej sily a nezáujem o prácu v odvetví cestovného ruchu," podotkol Harbuľák. Preto je podľa neho potrebné zaviesť aj ďalšie opatrenia na trhu práce, pri cezhraničnom pohybe osôb, ale aj pri nastavení pravidiel COVID automatu, ktoré pomôžu naštartovať cestovný ruch.
Pokles prenocovaní je podľa neho dôsledkom opatrení a obmedzení, ktorým čelili ubytovacie zariadenia aj ďalšie služby cestovného ruchu počas druhej vlny pandémie. Napriek skutočnosti, že rezervácií bolo na začiatku letnej sezóny málo, asociáciu teší rastúci záujem Slovákov o trávenie dovolenky a voľného času v zariadeniach na Slovensku. "Ubytovatelia v obľúbených destináciách avizujú, že mnohí z domácich turistov využili aj príspevky na podporu domáceho cestovného ruchu. Tento nástroj, tzv. rekreačné poukazy, tak výrazne pomáha zachraňovať ubytovateľov a ostatné služby cestovného ruchu v tomto krízovom období," priblížil Harbuľák.
Poukázal však zároveň na pretrvávajúci pokles zahraničných turistov, ktorí z dôvodu prijatých opatrení na začiatku júla rušili svoje pobyty a trávili dovolenku v iných krajinách. Počet prenocovaní zahraničných turistov v júli bol o 85 % nižší ako v období pred pandémiou. "Tržby zahraničných turistov sú pre ekonomiku Slovenska veľmi dôležité, keďže predstavujú export týchto služieb. V období pred pandémiou tvorili výdavky zahraničných turistov na Slovensku viac ako 1,5 miliardy eur," vyčíslil Harbuľák.
Napriek miernemu zlepšovaniu pandemickej situácie počas leta a nárastu domácich turistov bolo využitie ubytovacej kapacity na Slovensku len na úrovni 33 %. To podľa asociácie ukazuje reálnu situáciu v cestovnom ruchu a potrebu akútne hľadať ďalšie riešenia a nástroje na oživenie cestovného ruchu na Slovensku.
AHRS očakáva podobný vývoj aj v auguste. Po skončení letnej turistickej sezóny s nástupom tretej vlny však medzi návštevníkmi aj prevádzkovateľmi služieb cestovného ruchu a gastronómie rastú obavy z jej dosahov. "Následkom toho pretrváva pokles dopytu zo strany turistov, návštevníkov, organizátorov vzdelávacích, kultúrnych a športových podujatí. Okrem toho stále trvá nedostatok pracovnej sily a nezáujem o prácu v odvetví cestovného ruchu," podotkol Harbuľák. Preto je podľa neho potrebné zaviesť aj ďalšie opatrenia na trhu práce, pri cezhraničnom pohybe osôb, ale aj pri nastavení pravidiel COVID automatu, ktoré pomôžu naštartovať cestovný ruch.