Bratislava 30. januára (TASR) - Aj ubytovacie zariadenia a gastroprevádzky sa takmer rok boria s dôsledkami energetickej krízy. Upozornila na to Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) s tým, že viac ako polovica z nich je závislá od štátnej pomoci. Hoci mohli podniky žiadať o kompenzácie za august a september 2022, výzvu, ktorá by pokryla obdobie od októbra do decembra minulého roka, Ministerstvo hospodárstva (MH) SR nevyhlásilo.

V období od októbra do decembra prevádzky nakupovali energie za výrazne vyššie ceny ako tie zastropované. "Pri plyne išlo o približne štvrtinu prevádzok," uviedla AHRS. Mnohí podnikatelia zistili skutočné náklady a výšku cien za energie až po doručení zúčtovacích faktúr. V krátkom čase musia doplatiť vysoké nedoplatky.

Počet takýchto prevádzok pritom opäť výraznejšie vzrástol začiatkom roka, keď sa mnohým z nich skončili garantované zmluvy s dodávateľmi. Od januára je tak až polovica gastro a ubytovacích zariadení nútená nakupovať energie za trhové ceny. Prezident AHRS Marek Harbuľák poukázal pritom na fakt, že viac ako 90 % prevádzok pôsobiacich v gastrosektore tvoria malé a stredné podniky, ktorých vyjednávacia pozícia nie je dostatočná na zabezpečenie takýchto podmienok.

Napriek tomu, že veľa gastroprevádzok patrí z hľadiska počtu zamestnancov a ekonomického obratu do kategórie malých a stredných podnikov, z hľadiska spotreby energií nepatria do režimu takzvaných chránených podnikov. Tie dostávajú zálohové platby s prepočtom len do výšky zastropovaných cien energií. Malé a stredné podniky tak podľa AHRS musia v praxi neraz zaplatiť sedem- až desaťnásobne vyššie zálohové platby ako vlani.

Problémom sú aj dlhy z pandemického obdobia, ktoré spolu s vysokými zálohami za energie vytvárajú na gastroservis existenčný tlak. AHRS preto požiadala MH, aby zverejnilo výzvy na kompenzáciu vysokých cien energií aj za obdobie od októbra do decembra 2022.