Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rozhodnutie o zvýšení daní z ubytovania v uplynulých mesiacoch avizovalo viacero samospráv v rámci celého Slovenska, pričom argumentovalo najmä výpadkom príjmov v rozpočtoch.
Autor TASR
Bratislava 3. júla (TASR) - Zvyšovanie daní z ubytovania, ku ktorému v uplynulých mesiacoch pristúpilo viacero samospráv, môže negatívne ovplyvniť aktuálnu letnú turistickú sezónu na Slovensku. Upozornili na to zamestnávatelia združení v Asociácii hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS). Tí samosprávy žiadajú o aktívnu a čo najskoršiu diskusiu s ubytovateľmi v jednotlivých regiónoch, v opačnom prípade podľa nich môže dôjsť k zásadným negatívnym dosahom na podniky aj samotné samosprávy.
"Rešpektujeme právo samospráv stanovovať pravidlá pre výber dane, avšak sme presvedčení, že získané zdroje by nemali len sanovať výpadky v rozpočtoch, no časť z nich by mali mestá a obce investovať späť do cestovného ruchu a do skvalitňovania služieb pre turistov v jednotlivých regiónoch. Ubytovatelia, teda hotely, penzióny či iní registrovaní poskytovatelia ubytovacích služieb, výber tejto dane zabezpečujú bezodplatne, a to aj napriek preukázateľným nákladom, ktoré sú s jej výberom spojené," uviedol prezident AHRS Marek Harbuľák.
Rozhodnutie o zvýšení daní z ubytovania v uplynulých mesiacoch avizovalo viacero samospráv v rámci celého Slovenska, pričom argumentovalo najmä výpadkom príjmov v rozpočtoch. Daň z ubytovania sa týka prevažne turistov, avšak podľa AHRS nejde len o "typických" dovolenkárov, ktorí prichádzajú do jednotlivých miest a obcí za oddychom, ale aj o zamestnancov firiem, ktorí v danom regióne pracujú, či aj o študentov, ktorí často nespadajú do výnimiek stanovených vo všeobecne záväzných nariadeniach.
Problémom podľa hotelierov nie je len spomínaná bezodplatnosť výberu a sprocesovania dane zo strany ubytovacích zariadení smerom k samosprávam, ale najmä absentujúca komunikácia pri stanovovaní podmienok, výšky samotnej dane, ako aj načasovania zmien týkajúcich sa zvyšovania daní. "Príkladom tejto situácie je aktuálne skokové zvyšovanie dane z ubytovania v Bratislave. To vstúpilo do platnosti začiatkom júla, teda už počas prebiehajúcej turistickej sezóny. Hlavné mesto pritom zaviedlo dve rozdielne sadzby, pre Staré Mesto po novom platí viac ako 100-percentné zvýšenie, pre ostatné mestské časti ide 'len' o nárast vo výške 60 %," uviedla AHRS.
"Už v krátkom čase môže dôjsť k odlivu turistov do iných destinácií. Týka sa to predovšetkým organizátorov a účastníkov rôznych podujatí, školení či konferencií. Zvýšenie daní sa totiž dotkne aj už zazmluvnených podujatí, pri ktorých často nie je možné konečnú cenu upravovať, na čo doplatia samotní hotelieri. Negatívnu odozvu vyvoláva zvýšenie aj medzi mladými turistami, ktorí vyhľadávajú nízkonákladové ubytovanie. V konečnom dôsledku tak môže dôjsť k poklesu návštevnosti a horšiemu imidžu Bratislavy v očiach niektorých skupín turistov," dodal Harbuľák.
Práve z tohto dôvodu asociácia verejne vyzvala jednotlivé samosprávy na aktívnu komunikáciu a ponúka im svoju pomoc pri zavádzaní a nastavovaní opatrení do praxe. "Bez aktívnej a včasnej diskusie s ubytovateľmi tak môže dôjsť k negatívnym dosahom aj vo výbere samotnej dane, ktoré poznačia podniky aj jednotlivé samosprávy," uzavrel prezident AHRS.
"Rešpektujeme právo samospráv stanovovať pravidlá pre výber dane, avšak sme presvedčení, že získané zdroje by nemali len sanovať výpadky v rozpočtoch, no časť z nich by mali mestá a obce investovať späť do cestovného ruchu a do skvalitňovania služieb pre turistov v jednotlivých regiónoch. Ubytovatelia, teda hotely, penzióny či iní registrovaní poskytovatelia ubytovacích služieb, výber tejto dane zabezpečujú bezodplatne, a to aj napriek preukázateľným nákladom, ktoré sú s jej výberom spojené," uviedol prezident AHRS Marek Harbuľák.
Rozhodnutie o zvýšení daní z ubytovania v uplynulých mesiacoch avizovalo viacero samospráv v rámci celého Slovenska, pričom argumentovalo najmä výpadkom príjmov v rozpočtoch. Daň z ubytovania sa týka prevažne turistov, avšak podľa AHRS nejde len o "typických" dovolenkárov, ktorí prichádzajú do jednotlivých miest a obcí za oddychom, ale aj o zamestnancov firiem, ktorí v danom regióne pracujú, či aj o študentov, ktorí často nespadajú do výnimiek stanovených vo všeobecne záväzných nariadeniach.
Problémom podľa hotelierov nie je len spomínaná bezodplatnosť výberu a sprocesovania dane zo strany ubytovacích zariadení smerom k samosprávam, ale najmä absentujúca komunikácia pri stanovovaní podmienok, výšky samotnej dane, ako aj načasovania zmien týkajúcich sa zvyšovania daní. "Príkladom tejto situácie je aktuálne skokové zvyšovanie dane z ubytovania v Bratislave. To vstúpilo do platnosti začiatkom júla, teda už počas prebiehajúcej turistickej sezóny. Hlavné mesto pritom zaviedlo dve rozdielne sadzby, pre Staré Mesto po novom platí viac ako 100-percentné zvýšenie, pre ostatné mestské časti ide 'len' o nárast vo výške 60 %," uviedla AHRS.
"Už v krátkom čase môže dôjsť k odlivu turistov do iných destinácií. Týka sa to predovšetkým organizátorov a účastníkov rôznych podujatí, školení či konferencií. Zvýšenie daní sa totiž dotkne aj už zazmluvnených podujatí, pri ktorých často nie je možné konečnú cenu upravovať, na čo doplatia samotní hotelieri. Negatívnu odozvu vyvoláva zvýšenie aj medzi mladými turistami, ktorí vyhľadávajú nízkonákladové ubytovanie. V konečnom dôsledku tak môže dôjsť k poklesu návštevnosti a horšiemu imidžu Bratislavy v očiach niektorých skupín turistov," dodal Harbuľák.
Práve z tohto dôvodu asociácia verejne vyzvala jednotlivé samosprávy na aktívnu komunikáciu a ponúka im svoju pomoc pri zavádzaní a nastavovaní opatrení do praxe. "Bez aktívnej a včasnej diskusie s ubytovateľmi tak môže dôjsť k negatívnym dosahom aj vo výbere samotnej dane, ktoré poznačia podniky aj jednotlivé samosprávy," uzavrel prezident AHRS.
