Bratislava 6. septembra (TASR) - Nezameniteľné tokeny (NFT) sa stávajú populárne aj na Slovensku. Slovenskí umelci takýmto spôsobom napríklad digitalizujú svoje diela, značky svoj tovar, športovci svoje podobizne. NFT nachádza uplatnenie aj v charite. Hoci ide o virtuálne predmety predávané zvyčajne za virtuálne meny, aj tieto príjmy treba zdaniť. Upozorňuje na to právnická kancelária Highgate Law & Tax.

Pokiaľ teda niekto obchoduje s NFT alebo ho využíva pri charitatívnych projektoch, štandardne musí zaplatiť daň z príjmov, prípadne aj odviesť daň z pridanej hodnoty (DPH). Právnici zároveň zdôrazňujú, že transakcie s nezameniteľnými tokenmi je možné spätne vyhľadať a za neodvedenie dane hrozí pokuta alebo až trestné stíhanie.

NFT alebo nezameniteľný token môže predstavovať čokoľvek, čo má digitálnu podobu a je zaregistrované v rámci technológie blockchain. "Pri obchodovaní s NFT je veľmi pravdepodobné, že transakcie s nimi sú predmetom DPH, na rozdiel od transakcií s kryptomenami," upozornila daňová poradkyňa kancelárie Vladimíra Mačuhová.

Hovorí, že slovenská legislatíva o daňových aspektoch NFT mlčí. "Princípy zdaňovania, ktoré sú obsiahnuté v našich zákonoch, sa však vzťahujú aj na príjmy súvisiace s NFT a spoliehať sa na obchádzanie zákona len preto, že NFT nie je v právnom predpise priamo spomenuté, nie je správna cesta. Štát má k dispozícii analytické nástroje na odhaľovanie možných daňových únikov," zdôraznila Mačuhová.

Nepriznanie príjmu má pri odhalení daňovým úradom za následok vyrubenie pokuty až do 10 % ročne z neodvedenej dane. Pri DPH však môže byť rozsah porušení zákona rozsiahlejší, pokiaľ vznikne napríklad povinnosť registrácie na DPH alebo vystavovania faktúr. Osoba predávajúca NFT môže byť povinná odvádzať DPH aj v iných štátoch Európskej únie (EÚ), prípadne aj mimo nej.

"Treba mať na pamäti, že zamlčanie a nepriznanie príjmov z predaja kryptoaktív, vrátane NFT, je porušením zákona, ktoré môže mať aj trestnoprávnu dohru. Hranica, kedy sa daňový únik môže kvalifikovať ako trestný čin, je totiž veľmi nízka, od 266 eur neodvedenej dane," dodáva Peter Varga, daňový advokát právnickej kancelárie.

Do budúcnosti je podľa právnikov pravdepodobné, že nástroje v rukách štátu na kontrolu príjmov z kryptoaktív či NFT sa budú vylepšovať. Už dnes prebiehajú iniciatívy na úrovni EÚ aj Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktoré majú zabezpečiť nahlasovanie takýchto príjmov príslušným finančným správam. Majú to vykonávať jednotliví poskytovatelia služieb v oblasti burzy či správcovia cenných papierov. Anonymita kryptoaktív sa teda pomaly vytráca. Cieľom je aj eliminácia ich využívania pri trestnej činnosti a na financovanie terorizmu, uzatvára spoločnosť.