Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
IFS tiež skúmala možnosť, že Británia podpíše svoju vlastnú dohodu o voľnom obchode s EÚ, alebo len prijme pravidlá WTO. V oboch prípadoch by však dohody zahŕňali colné tarify a ďalšie bariéry.
Autor TASR
Londýn 14. augusta (TASR) - Ak Británia zostane súčasťou jednotného trhu Európskej únie (EÚ), podporí to ekonomiku krajiny, tvrdí britský think tank Institute for Fiscal Studies (IFS). Informovala o tom BBC.
Ak krajina zostane súčasťou jednotného úniového trhu, môže to pridať k jej hrubému domácemu produktu (HDP) 4 %, tvrdí štúdia IFS. Think tank zvážil výhody zotrvania v rámci jednotného trhu v porovnaní so situáciou, že by Británia zostala len členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
Podľa šéfa IFS Paula Johnsona je veľký rozdiel medzi prístupom k jednotnému trhu a medzi tým byť jeho súčasťou. "Počuli sme mnoho ľudí, ako hovoria, že bude mať prístup k jednotnému trhu únie, ak ho opustíme. Aby som to zjednodušil, áno, budeme mať prístup rovnako ako ktorákoľvek iná krajina na svete. Môžete vyvážať do EÚ odkiaľkoľvek, ale pri tom existujú rozličné druhy bariér," uviedol Johnson.
Podľa IFS predstava prístupu k jednotnému trhu prakticky nemá žiaden zmysel, pretože "každá krajina WTO od Afganistanu po Zimbabwe má prístup do EÚ ako exportnej destinácie". Správa tvrdí, že špecifickou výhodou členstva v EÚ je to, že jej jednotný trh znižuje alebo odstraňuje bariéry pri obchode so službami, ako sú napríklad licencie alebo ďalšie regulácie. Podľa IFS je zrušenie bariéry pre služby oveľa dôležitejšie, než zrušenie ciel pri obchode s tovarmi medzi členmi EÚ.
Správa IFS upozornila, že odchod Británie z EÚ síce spôsobí, že Londýn nebude musieť do rozpočtu únie prispievať 8 miliardami GBP (9,3 miliardy eur), obchodné straty však znížia daňové príjmy oveľa viac. Je nepravdepodobné, že nové obchodné dohody vykompenzujú straty spôsobené opustením jednotného trhu. Na EÚ pripadá až 44 % britského vývozu a 39 % vývozu služieb.
IFS pred júnovým referendom, v ktorom Briti hlasovali za odchod z EÚ, intenzívne varovala pred dôsledkami brexitu, a názory think tanku na brexit boli kritizované ako príliš pesimistické. Johnson uviedol, že dúfa, že názory IFS sa ukážu ako nepravdivé.
"Musíme počkať, aby sme zistili, aké budú ekonomické dôsledky, ale už sme videli, že Bank od England výrazne znížila svoje rastové prognózy pre najbližšie roky a zvýšila očakávania týkajúce sa nezamestnanosti," povedal Johnson.
Podľa IFS, ak vláda nedokáže, alebo nebude chcieť vyrokovať náhradnú dohodu a nestane sa členom Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) ako Nórsko, poškodí to predovšetkým britský sektor služieb a hlavne sektor finančných služieb, ktorý generuje 8 % HDP krajiny.
Brexit znamená, že britské firmy nebudú spadať do režimu povolení, ktoré im umožňujú predávať služby priamo zákazníkom a firmám v EÚ. "Na zachovanie týchto práv bude zrejme potrebné členstvo v Európskom hospodárskom priestore," tvrdí štúdia IFS.
"To však len za potenciálne vysokú cenu podriadenia sa budúcim reguláciám, ktoré sa navrhnú v EÚ bez toho, aby mala Británia možnosť do toho vstupovať. Británia má zrejme pred sebou veľmi ťažké rozhodovanie medzi výhodami týchto povolení a cenou, ktorou bude podriadenie sa externe predpísanej regulácii."
IFS tiež skúmala možnosť, že Británia podpíše svoju vlastnú dohodu o voľnom obchode s EÚ, alebo len prijme pravidlá WTO. V oboch prípadoch by však dohody zahŕňali colné tarify a ďalšie bariéry.
Ak krajina zostane súčasťou jednotného úniového trhu, môže to pridať k jej hrubému domácemu produktu (HDP) 4 %, tvrdí štúdia IFS. Think tank zvážil výhody zotrvania v rámci jednotného trhu v porovnaní so situáciou, že by Británia zostala len členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
Podľa šéfa IFS Paula Johnsona je veľký rozdiel medzi prístupom k jednotnému trhu a medzi tým byť jeho súčasťou. "Počuli sme mnoho ľudí, ako hovoria, že bude mať prístup k jednotnému trhu únie, ak ho opustíme. Aby som to zjednodušil, áno, budeme mať prístup rovnako ako ktorákoľvek iná krajina na svete. Môžete vyvážať do EÚ odkiaľkoľvek, ale pri tom existujú rozličné druhy bariér," uviedol Johnson.
Podľa IFS predstava prístupu k jednotnému trhu prakticky nemá žiaden zmysel, pretože "každá krajina WTO od Afganistanu po Zimbabwe má prístup do EÚ ako exportnej destinácie". Správa tvrdí, že špecifickou výhodou členstva v EÚ je to, že jej jednotný trh znižuje alebo odstraňuje bariéry pri obchode so službami, ako sú napríklad licencie alebo ďalšie regulácie. Podľa IFS je zrušenie bariéry pre služby oveľa dôležitejšie, než zrušenie ciel pri obchode s tovarmi medzi členmi EÚ.
Správa IFS upozornila, že odchod Británie z EÚ síce spôsobí, že Londýn nebude musieť do rozpočtu únie prispievať 8 miliardami GBP (9,3 miliardy eur), obchodné straty však znížia daňové príjmy oveľa viac. Je nepravdepodobné, že nové obchodné dohody vykompenzujú straty spôsobené opustením jednotného trhu. Na EÚ pripadá až 44 % britského vývozu a 39 % vývozu služieb.
IFS pred júnovým referendom, v ktorom Briti hlasovali za odchod z EÚ, intenzívne varovala pred dôsledkami brexitu, a názory think tanku na brexit boli kritizované ako príliš pesimistické. Johnson uviedol, že dúfa, že názory IFS sa ukážu ako nepravdivé.
"Musíme počkať, aby sme zistili, aké budú ekonomické dôsledky, ale už sme videli, že Bank od England výrazne znížila svoje rastové prognózy pre najbližšie roky a zvýšila očakávania týkajúce sa nezamestnanosti," povedal Johnson.
Podľa IFS, ak vláda nedokáže, alebo nebude chcieť vyrokovať náhradnú dohodu a nestane sa členom Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) ako Nórsko, poškodí to predovšetkým britský sektor služieb a hlavne sektor finančných služieb, ktorý generuje 8 % HDP krajiny.
Brexit znamená, že britské firmy nebudú spadať do režimu povolení, ktoré im umožňujú predávať služby priamo zákazníkom a firmám v EÚ. "Na zachovanie týchto práv bude zrejme potrebné členstvo v Európskom hospodárskom priestore," tvrdí štúdia IFS.
"To však len za potenciálne vysokú cenu podriadenia sa budúcim reguláciám, ktoré sa navrhnú v EÚ bez toho, aby mala Británia možnosť do toho vstupovať. Británia má zrejme pred sebou veľmi ťažké rozhodovanie medzi výhodami týchto povolení a cenou, ktorou bude podriadenie sa externe predpísanej regulácii."
IFS tiež skúmala možnosť, že Británia podpíše svoju vlastnú dohodu o voľnom obchode s EÚ, alebo len prijme pravidlá WTO. V oboch prípadoch by však dohody zahŕňali colné tarify a ďalšie bariéry.
