V rebríčku najbohatších krajín sveta sa Švajčiarsko naďalej drží na vrchole.
Autor TASR
Bratislava 9. októbra (TASR) - Na jedného obyvateľa Slovenska pripadajú čisté finančné aktíva vo výške 4930 eur, čím Slováci predbehli Bulharsko a Rumunsko. Vyplýva to z 5. vydania prieskumu Global Wealth Report, ktorý vypracovala skupina Allianz. Prieskum detailne skúma stav aktív a dlhov domácností vo viac ako 50 krajinách sveta. Na strane druhej v medzinárodnom porovnaní sa Slovensko koncom roka 2013 umiestnilo na 38. mieste.
Podľa prieskumu sa v roku 2013 finančné aktíva slovenských domácností zvýšili o 4,2 %. Rast bol však výrazne nižší ako priemerná hodnota vo východoeurópskych členských krajinách EÚ. V slovenských domácnostiach stále dominujú predovšetkým bankové vklady. Podľa najnovšieho prieskumu skupiny Allianz tvoria až 63 % z celkovej sumy aktív. Slovensko tak patrí ku krajinám s najvyšším podielom využitia bankových vkladov vo východnej Európe. Avšak aj cenné papiere, životné poistenie a produkty penzijných fondov sa stávajú z roka na rok populárnejšie.
Z dlhodobého hľadiska sa tempo rastu aktív Slovákov javí ako sklamanie, je dokonca druhé najnižšie v Európe. Zdá sa, že konzervatívne investičné správanie si začína vyberať svoju daň.
Z výsledkov sledovaných krajín vyplýva, že hrubý finančný majetok domácností sa v minulom roku zvýšil o 9,9 %. Ide o najvyšší rast od roku 2003 a finančné aktíva občanov preniesol na rekordných 118 miliárd eur. Tento rast bol podmienený výnimočným výkonom na akciových trhoch v Japonsku, USA a Európe. To všetko je dôkazom, že sporitelia znovuobjavili vášeň pre skupovanie akcií. Zatiaľ čo USA investovali výrazný objem prostriedkov do akcií alebo iných cenných papierov, Európania pokračovali najmä v čerpaní financií práve z týchto zdrojov.
Švajčiarsko je jednotkou
V rebríčku najbohatších krajín sveta sa Švajčiarsko naďalej drží na vrchole. Priemerný Švajčiar má nasporených až 146.540 eur. Druhé miesto obsadili Spojené štáty s financiami vo výške 119.570 eur na občana. Trojicu krajín s najvyššími finančnými aktívami občanov uzatvára Belgicko s priemernými úsporami 78.300 eur na obyvateľa.
V minulom roku okrem finančných aktív pribudli aj neželané dlhy. Ich rast bol rýchlejší ako v akomkoľvek inom období od vypuknutia krízy. Vo východoeurópskom regióne zaznamenali astronomický nárast najmä osobné dlhy. Ich miera sa v minulom roku zvýšila až o 13,2 %.
Analýza založená na globálnych triedach bohatstva priniesla rôznorodý obraz. V roku 2013 spadalo pod strednú triedu finančných aktív približne 912 miliónov ľudí. Od prelomu tisícročia sa podiel populácie, ktorá patrí do strednej triedy, zvýšil takmer na všetkých kontinentoch. Vo východnej Európe sa však strojnásobil na takmer 60 miliónov ľudí.
Rýchly rast strednej triedy nie je úspechom pre každého. Vo vyspelých krajinách bolo takmer 65 miliónov ľudí degradovaných z vyššej do strednej triedy. Počet členov nízkej triedy bohatstva zostáva relatívne konštantný. Ide o približne 3,5 miliardy obyvateľov s finančnými aktívami nižšími ako 5300 eur. Najvýraznejšie kontrasty medzi obyvateľmi vo vysokej a nízkej triede sú tradične v USA. Nerovnosť je viditeľná aj v mnohých európskych krajinách. Ide najmä o Francúzsko, Švajčiarsko, Írsko a Taliansko.
Podľa prieskumu sa v roku 2013 finančné aktíva slovenských domácností zvýšili o 4,2 %. Rast bol však výrazne nižší ako priemerná hodnota vo východoeurópskych členských krajinách EÚ. V slovenských domácnostiach stále dominujú predovšetkým bankové vklady. Podľa najnovšieho prieskumu skupiny Allianz tvoria až 63 % z celkovej sumy aktív. Slovensko tak patrí ku krajinám s najvyšším podielom využitia bankových vkladov vo východnej Európe. Avšak aj cenné papiere, životné poistenie a produkty penzijných fondov sa stávajú z roka na rok populárnejšie.
Z dlhodobého hľadiska sa tempo rastu aktív Slovákov javí ako sklamanie, je dokonca druhé najnižšie v Európe. Zdá sa, že konzervatívne investičné správanie si začína vyberať svoju daň.
Z výsledkov sledovaných krajín vyplýva, že hrubý finančný majetok domácností sa v minulom roku zvýšil o 9,9 %. Ide o najvyšší rast od roku 2003 a finančné aktíva občanov preniesol na rekordných 118 miliárd eur. Tento rast bol podmienený výnimočným výkonom na akciových trhoch v Japonsku, USA a Európe. To všetko je dôkazom, že sporitelia znovuobjavili vášeň pre skupovanie akcií. Zatiaľ čo USA investovali výrazný objem prostriedkov do akcií alebo iných cenných papierov, Európania pokračovali najmä v čerpaní financií práve z týchto zdrojov.
Švajčiarsko je jednotkou
V rebríčku najbohatších krajín sveta sa Švajčiarsko naďalej drží na vrchole. Priemerný Švajčiar má nasporených až 146.540 eur. Druhé miesto obsadili Spojené štáty s financiami vo výške 119.570 eur na občana. Trojicu krajín s najvyššími finančnými aktívami občanov uzatvára Belgicko s priemernými úsporami 78.300 eur na obyvateľa.
V minulom roku okrem finančných aktív pribudli aj neželané dlhy. Ich rast bol rýchlejší ako v akomkoľvek inom období od vypuknutia krízy. Vo východoeurópskom regióne zaznamenali astronomický nárast najmä osobné dlhy. Ich miera sa v minulom roku zvýšila až o 13,2 %.
Analýza založená na globálnych triedach bohatstva priniesla rôznorodý obraz. V roku 2013 spadalo pod strednú triedu finančných aktív približne 912 miliónov ľudí. Od prelomu tisícročia sa podiel populácie, ktorá patrí do strednej triedy, zvýšil takmer na všetkých kontinentoch. Vo východnej Európe sa však strojnásobil na takmer 60 miliónov ľudí.
Rýchly rast strednej triedy nie je úspechom pre každého. Vo vyspelých krajinách bolo takmer 65 miliónov ľudí degradovaných z vyššej do strednej triedy. Počet členov nízkej triedy bohatstva zostáva relatívne konštantný. Ide o približne 3,5 miliardy obyvateľov s finančnými aktívami nižšími ako 5300 eur. Najvýraznejšie kontrasty medzi obyvateľmi vo vysokej a nízkej triede sú tradične v USA. Nerovnosť je viditeľná aj v mnohých európskych krajinách. Ide najmä o Francúzsko, Švajčiarsko, Írsko a Taliansko.