Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Produkcia sa však mierne zvýšila, už druhý mesiac po sebe, a výrobné náklady klesli.
Autor TASR
Brusel 3. apríla (TASR) - Aktivita vo výrobnom sektore eurozóny aj v marci klesla, a to na najnižšiu úroveň za štyri mesiace, keďže spotrebitelia naďalej zápasia s vysokými životnými nákladmi a obmedzujú nákupy. Produkcia sa však mierne zvýšila, už druhý mesiac po sebe, a výrobné náklady klesli. Prispelo k tomu zlepšenie situácie a skrátenie lehôt v dodávateľských reťazcoch. Ukázali to v pondelok spresnené výsledky prieskumu spoločnosti S&P Global. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Podľa konečných údajov S&P Global index nákupných manažérov (Purchasing Managers Index, PMI) z výrobného sektora eurozóny, ktorý je kľúčovým ukazovateľom budúcej aktivity firiem, sa po očistení od sezónnych vplyvov v marci 2023 znížil na 47,3 zo 48,5 bodu vo februári. To je jeho najmenšia hodnota za štyri mesiace, ale o niečo viac ako 47,1 pri rýchlom odhade. Marcový index sa tak prepadol hlbšie pod hranicu 50 bodov, ktorá oddeľuje rast aktivity v danom odvetví od jej od poklesu.
No zároveň index merajúci produkciu, ktorý je súčasťou kombinovaného PMI pre oba kľúčové sektory (služby aj výrobu) v eurozóne a považuje sa za dobrý ukazovateľ celkového ekonomického zdravia regiónu, v marci vzrástol. Síce len mierne, na 50,4 bodu z 50,1 bodu vo februári, ale dosiahol pritom najvyššiu úroveň za 10 mesiacov, od mája minulého roka.
Počet objednávok v továrňach v eurozóne sa v marci opäť znížil, ale skrátenie dodacích lehôt zlepšilo zásobovanie dôležitými surovinami a komponentmi, čo podporí produkciu.
"Výroba v eurozóne zostáva v problémových vodách, pričom továrne hlásia pokles dopytu po tovare už jedenásty mesiac po sebe v dôsledku rastúcich životných nákladov, prísnejšej menovej politiky, prechodu k znižovaniu zásob a utlmenej dôvery zákazníkov," povedal Chris Williamson, hlavný ekonóm v S&P Global.
Nižšie náklady na energiu a ozdravenie dodávateľských reťazcov však spôsobili, že ceny vstupov klesli, prvýkrát od júla 2020. Príslušný subindex sa znížil na 46,8 z 50,9 bodu.
To umožnilo továrňam zvýšiť výstupné ceny najpomalším tempom za viac ako dva roky, čo je pravdepodobne vítaná správa pre Európsku centrálnu banku (ECB), ktorej sa doteraz nepodarilo dostať infláciu ani zďaleka k jej 2-percentnému cieľu.
Napriek tomu, že sa ECB pustila do najagresívnejšieho sprísňovania menovej politiky v jej histórii, spotrebiteľské ceny v eurozóne minulý mesiac vzrástli o 6,9 %.
Čo sa týka jednotlivých krajín eurozóny, najvyšší PMI výrobného sektora zaznamenalo v marci Grécko (52,8 bodu, 10-mesačné maximum), po ktorom nasledovali Španielsko (51,3 bodu, deväťmesačné maximum), Taliansko (51,1 bodu, dvojmesačné minimum), Írsko (49,7 bodu, trojmesačné minimum), Francúzsko (47,3 bodu, päťmesačné minimum), Holandsko (46,4 bodu, štvormesačné minimum) a najväčšia ekonomika bloku Nemecko (44,7 namiesto 44,4 bodu pri rýchlom odhade a najmenej za 34 mesiacov).
Podľa konečných údajov S&P Global index nákupných manažérov (Purchasing Managers Index, PMI) z výrobného sektora eurozóny, ktorý je kľúčovým ukazovateľom budúcej aktivity firiem, sa po očistení od sezónnych vplyvov v marci 2023 znížil na 47,3 zo 48,5 bodu vo februári. To je jeho najmenšia hodnota za štyri mesiace, ale o niečo viac ako 47,1 pri rýchlom odhade. Marcový index sa tak prepadol hlbšie pod hranicu 50 bodov, ktorá oddeľuje rast aktivity v danom odvetví od jej od poklesu.
No zároveň index merajúci produkciu, ktorý je súčasťou kombinovaného PMI pre oba kľúčové sektory (služby aj výrobu) v eurozóne a považuje sa za dobrý ukazovateľ celkového ekonomického zdravia regiónu, v marci vzrástol. Síce len mierne, na 50,4 bodu z 50,1 bodu vo februári, ale dosiahol pritom najvyššiu úroveň za 10 mesiacov, od mája minulého roka.
Počet objednávok v továrňach v eurozóne sa v marci opäť znížil, ale skrátenie dodacích lehôt zlepšilo zásobovanie dôležitými surovinami a komponentmi, čo podporí produkciu.
"Výroba v eurozóne zostáva v problémových vodách, pričom továrne hlásia pokles dopytu po tovare už jedenásty mesiac po sebe v dôsledku rastúcich životných nákladov, prísnejšej menovej politiky, prechodu k znižovaniu zásob a utlmenej dôvery zákazníkov," povedal Chris Williamson, hlavný ekonóm v S&P Global.
Nižšie náklady na energiu a ozdravenie dodávateľských reťazcov však spôsobili, že ceny vstupov klesli, prvýkrát od júla 2020. Príslušný subindex sa znížil na 46,8 z 50,9 bodu.
To umožnilo továrňam zvýšiť výstupné ceny najpomalším tempom za viac ako dva roky, čo je pravdepodobne vítaná správa pre Európsku centrálnu banku (ECB), ktorej sa doteraz nepodarilo dostať infláciu ani zďaleka k jej 2-percentnému cieľu.
Napriek tomu, že sa ECB pustila do najagresívnejšieho sprísňovania menovej politiky v jej histórii, spotrebiteľské ceny v eurozóne minulý mesiac vzrástli o 6,9 %.
Čo sa týka jednotlivých krajín eurozóny, najvyšší PMI výrobného sektora zaznamenalo v marci Grécko (52,8 bodu, 10-mesačné maximum), po ktorom nasledovali Španielsko (51,3 bodu, deväťmesačné maximum), Taliansko (51,1 bodu, dvojmesačné minimum), Írsko (49,7 bodu, trojmesačné minimum), Francúzsko (47,3 bodu, päťmesačné minimum), Holandsko (46,4 bodu, štvormesačné minimum) a najväčšia ekonomika bloku Nemecko (44,7 namiesto 44,4 bodu pri rýchlom odhade a najmenej za 34 mesiacov).
