Bratislava 8. decembra (TASR) - Slovenskí priemyselníci podporujú úsilie vlády o konsolidáciu verejných financií. Viac príjmov štátu by však malo plynúť z majetkových daní. Exportérom by, naopak, pomohli nižšie dane z príjmu. Či dokonca návrat k systému rovnej dane. Povedal v rozhovore pre TASR v rámci multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky prezident Zväzu strojárskeho priemyslu Alexej Beljajev.




-Po 23 rokoch ste na čele Zväzu strojárskeho priemyslu vystriedali Milana Cagalu. Nový človek vo vedení obvykle prináša zmenu. Čo nové prinesiete do fungovania strešnej organizácie strojárov na Slovensku?-



Je otázne, či Zväz strojárskeho priemyslu je v súčasnosti strešnou organizáciou strojárov na Slovensku. Na rozdiel od Českej republike sme si nedokázali udržať stavovskú veľkosť, rozmer a význam. Strojárstvo sa rozdrobilo do množstva menších firiem a organizácií. Jeho organizačná štruktúra zanikla. To by som chcel zmeniť.





-Zväz automobilového priemyslu (ZAP) patrí k najväčším zväzom, ktoré sa od strojárov oddelili a zastupuje mimoriadne dôležitý sektor slovenskej ekonomiky. Budete hľadať cestu, ako ich získať späť?-



Tieto dva zväzy rozhodne patria k sebe. Začali sme už na túto tému diskutovať. Tak či tak, spolu úzko kooperujeme. ZAP však zastrešuje aj spoločnosti, ktoré nepatria do strojárstva. Ide o autoservisy či predajcov automobilov. Budeme preto musieť nájsť konsenzus, ako pokračovať ďalej v rokovaniach.





-Spolu s ďalšími silnými priemyselnými zväzmi ste vytvorili záujmové združenie A5, ktoré rokuje s odborármi ako bipartita. Ako hodnotíte tento krok?-



Bolo to správne rozhodnutie. A5 tvoria výrobné zväzy, ktoré reálne ovplyvňujú tvorbu hrubého domáceho produktu (HDP) a zamestnávajú státisíce ľudí. Mali by sme diskutovať s odborármi, ale nemalo by to byť inštitucionalizované. Každý subjekt sociálneho dialógu by si mal zachovať svoju identitu.





-Parlament aj na druhý pokus prijal novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní. Čakajú vás teda rokovania s odborármi o kolektívnej zmluve za celé strojárske odvetvie.-



Bude to veľmi komplikované. O našich členoch máme informácie, ale dnes je na trhu množstvo strojárskych podnikov, o ktorých nevieme vôbec nič. Preto chcem napísať list všetkým strojárskym firmám na Slovensku, kde im chcem oznámiť, že táto zmena prišla bez nášho pričinenia a túto úlohu musíme splniť. Budem od nich žiadať, aby dali na stôl námety a pripomienky. Chcem ich viac vtiahnuť do procesu kolektívneho rokovania bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú členovia nášho zväzu. Všetky veľké strojárske firmy spĺňajú kolektívnu zmluvu bez problémov. Nie je to o našich členoch, ale skôr o množstve malých firiem s desiatkami zamestnancov. Nechcem to zľahčovať, alebo démonizovať. Parlament prijal rozhodnutie, a preto musíme s odborármi nájsť platformu na spoločné rokovanie na budúci rok a ďalšie roky. Určite sa dohodneme, ale potrvá to nejaký čas. Musíme si zozbierať informácie a potom si sadneme za rokovací stôl.





-Ako hodnotíte dialóg s vládou v období, keď je hlavnou prioritou konsolidácia verejných financií?-



Nič iné sa ani nedá robiť. Keby sme hospodárili ako niektoré iné krajiny Európskej únie, tak by sme už dávno zbankrotovali. Netvrdím, že sa má štát riadiť ako firma, ale základné ekonomické princípy v ňom musia platiť. Môžete možno rok-dva minúť viac, ako ste zarobili, ale nie po celé desaťročia. Vítam preto snahu o konsolidáciu verejných financií a vítam aj to, že sa štát snaží získať peniaze, na ktoré má nárok v daňovej oblasti. Na Slovensku je rozhodne obrovský priestor získať viac z majetkových daní.





-Od budúceho roka klesne daň z príjmu právnických osôb z 23 na 22 percent. Pomôže to priemyslu?-



Ja si myslím, že sadzba 19 percent bola dobrá. Rovná daň ukázala svoju opodstatnenosť. K tomu by sme sa mali vrátiť.





-Priamo k rovnej dani?-



Samozrejme. V Česku sa napríklad v súčasnosti začína hovoriť o degresívnej dani. Čím viac zarábate, tým menej platíte daní. Aby sa predišlo daňovým únikom a pokušeniu optimalizovať dane, alebo ich neplatiť. Predsa vrstva podnikateľov v štáte pomáha ekonomike, keď ju roztáča a investuje. Áno, logicky pritom zarábajú. No keď zarábajú, tak sa darí aj ostatným.





-V spomínanom Česku sa významný reprezentant podnikateľskej sfére dostane do vlády. Dá sa niečo také skôr či neskôr očakávať aj na Slovensku?-



Neviem to odhadnúť. No Česká republika bude veľmi dobrý experiment. Možno to vyjde. Riadiť firmu a riadiť štát je však niečo diametrálne odlišné. V druhom prípade je to omnoho komplikovanejšie, keď ste viazaný množstvom nariadení, noriem a zákonov.





-Aké je postavenie strojárstva v slovenskej ekonomike?-



Sme priemyselný štát, to si musíme uvedomiť. Nie sme žiadna agrárna krajina ako v minulosti. Vyrábame najviac automobilov na obyvateľa na svete a s tým sme nasali nadväznú priemyselnú výrobu.





-Čiže strojárstvo má na Slovensku budúcnosť...-



Samozrejme. Pozrite sa na Nemecko. To je v súčasnosti najlepšia strojárska firma na svete. Dlhodobo na tom stojí ich ekonomika a ostatné odvetvia tento smer podporujú.





-Strojársky export sa orientuje na 90 percent na krajiny Európskej únie. Je čas zamieriť aj na iné trhy?-



Zatiaľ na to veľmi nemáme. Naše firmy sú na nich pár rokov, kým napríklad Siemens podniká v Rusku od roku 1906. To sa nedá len tak ľahko prekonať. Nikde nás nečakajú s otvorenou náručou. A keď už na nejakom trhu slovenské firmy sú, očakáva sa, že prinesú minimálne nejaké investičné celky.





-Dôležitým trhom pre slovenské firmy, ale aj konkurenciou je Česká republika. Ako ovplyvní slovenský export nedávna devalvácia českej meny?-



Česká republika má stále vyššie výrobné náklady, ako máme my a takto sa to len vyrovnáva. Nám však rastú iní konkurenti. Uvediem príklad. Kým normohodina v Tatravagónke Poprad stojí 25 eur, v podobnej fabrike v Srbsku je to len 9 eur. Krajiny, ktoré sa len pripravujú na vstup do únie, sú už teraz pre nás očividnou konkurenciou.





-Ako to môže vyvážiť Slovensko?-



Musí vyrábať výrobky so stále vyššou pridanou hodnotou, ktoré jej noví konkurenti ešte nedokážu produkovať v požadovanej kvalite.





-Premiér Fico pred niekoľkými dňami počas návštevy Česka hovoril o spolupráci oboch krajín na tretích trhoch a o oživení značky Made in Czechoslovakia. Čo si o tom myslíte?-



Všetko, čo pomôže obchodu, môže byť dobré. V mnohých štátoch ani nezaregistrovali, že sa Československo rozdelilo. Túto iniciatívu by som nehodnotil negatívne. Navyše, veľa slovenských firiem patrí medzi českých subdodávateľov. Ide najmä o energetiku a o projekty, kde sa vyžadujú väčšie investičné celky. Často by sme sami nemali na to, aby sme takéto veľké dodávky realizovali. Preto by to nemuselo byť zlé.





-V poslednom období sa opäť začína diskutovať o projekte širokorozchodnej železnice. Ako ho vidíte?-



Každý takýto projekt je dobrý. Len jej výstavba cez naše územie má stáť šesť miliárd eur, čo znamená daň z pridanej hodnoty pre rozpočet 1,2 miliardy eur. Vezmime si ako príklad iný infraštruktúrny projekt, tunel pod kanálom La Manche. V prvom rade išlo o politické rozhodnutie, ktoré spojilo Veľkú Britániu s kontinentálnou Európou. Ekonomická návratnosť tohto projektu bola dvadsať rokov. Počas tohto obdobia sa nevyhol ekonomickým ťažkostiam a aj konkurzom prevádzkovateľov. V súčasnosti je to však vysokoziskové aktívum, ktoré bude zarábať ešte desiatky rokov. Pri infraštruktúrnych projektoch je nevyhnutné počítať s dlhšou návratnosťou, ale oplatí sa. Aj širokorozchodná železnica bude politické rozhodnutie. Chceme byť lepšie dopravne prepojení s Ruskom alebo nie? Chceme viac rozvíjať ekonomickú spoluprácu s východom?





-Má to zmysel?-



Myslím si, že áno. Rusko sa rýchlo mení. Pred dvadsiatimi rokmi ešte nebolo pripravené na demokraciu jeľcinovského typu. Rusko prešlo v minulosti od feudalizmu rovno ku komunizmu. Éru kapitalizmu vôbec nezažilo. Demokraciu sa preto nemôžete hneď naučiť, k demokracii musíte dospieť.





-Myslíte si, že širokorozchodná železnica môže byť prínos pre slovenskú ekonomiku?-



Určite áno. Nikto nebude chcieť vo Viedni prekladať suroviny ako je uhlie alebo železná ruda, čo je v súčasnosti asi 80 percent objemu tovaru, ktorý prúdi cez širokorozchodnú na Slovensko. To aj v budúcnosti ostane doménou Čiernej nad Tisou. Tovary s vyššou pridanou hodnotou však budú prichádzať do regiónu Bratislava - Viedeň - Györ, ktorý je na to logisticky pripravený. Zároveň existuje trh, ktorý sa dá z tejto oblasti obslúžiť. Severné Taliansko, južné Nemecko, Rakúsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, to sú regióny, kde žije spolu viac ako sto miliónov obyvateľov. Veľmi na tento projekt tlačia Číňania. Pre priemyselné regióny vo vnútrozemí Číny je to najlepšia možnosť, ako vyvážať tovar smerom na západ.


Rozhovor s Alexejom Beljajevom je súčasťou multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, v rámci ktorého prináša TASR každý týždeň rozhovory, fotografie a videá osobností slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického, športového a kultúrneho života.