Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mnohí totiž majú polia aj v teplomilnom Mexiku. Zrušenie NAFTA alebo zavedenie dovoznej dane však podľa riaditeľa americkej firmy neprinúti firmy odísť z Mexika a presunúť všetko pestovanie do USA.
Autor TASR
Washington 22. marca (TASR) - Americkí poľnohospodári majú obavy z plánov prezidenta Donalda Trumpa na zrušenie Severoamerickej dohody o voľnom obchode (NAFTA) a na zavedenie cla na tovar dovážaný z Mexika.
Dohoda medzi USA, Kanadou a Mexikom podpísaná v roku 1992 podľa Trumpa ničí pracovné miesta v USA. Chce ju preto upraviť tak, aby bola "férová" pre amerických zamestnancov. Ak Kanada a Mexiko odmietnu dohodu upraviť, tak Spojené štáty z nej podľa šéfa Bieleho domu vystúpia.
Rozhlasová stanica NPR však upozorňuje, že to zasiahne mnohých amerických farmárov, najmä pestovateľov ovocia a zeleniny. Mnohí totiž majú polia v USA aj v Mexiku. Dôvodom je teplé mexické počasie. Kým je v Spojených štátoch zima, môžu pokračovať v produkcii v Mexiku.
"Presunuli sme sa tam pre celoročnú produkciu, ale aj pre kvalitu," povedal Garland Reiter, riaditeľ americkej firmy produkujúcej jahody a maliny. Dodal tiež, že s Mexičanmi sa dobre spolupracuje: "Sú farmári. Chcú byť farmármi. Je to ich odvetvie." Mexičania podľa neho prejavujú nadšenie z nových metód pestovania či nových odrôd ovocia.
"Mnohí americkí producenti ovocia a zeleniny urobili počas predošlých dvoch desaťročí ten istý krok. Všetci to urobili preto, aby predĺžili svoje obdobie produkcie, a tiež na zníženie nákladov. Robotníci na farmách v Mexiku sú platení veľmi málo v porovnaní s robotníkmi v USA,“ dodala NPR.
Kým v roku 1992 nevyviezlo Mexiko do USA žiadne maliny, dnes ich vyvezie v hodnote 500 miliónov dolárov ročne. Nárast exportu jahôd je podobný. Celková hodnota vyvezenej zeleniny a ovocia je 12 miliárd dolárov ročne.
"Ľudia z poľnohospodárstva hovoria, že tento nárast je predovšetkým výsledkom príchodu amerických firiem do Mexika," uviedla NPR.
Reiter si myslí, že zrušenie NAFTA alebo zavedenie dovoznej dane neprinúti americké firmy odísť z Mexika a presunúť všetko pestovanie do Spojených štátov. Prakticky to ani nepovažuje za možné. Jediným výsledkom podľa neho bude to, že americkí konzumenti budú musieť zaplatiť za ovocie a zeleninu viac.
Zrušenie NAFTA by zasiahlo aj tých amerických farmárov, ktorí vyvážajú z USA do Mexika. Týka sa to najmä producentov mlieka, sóje, kukurice a bravčového mäsa.
Mexiko je najväčším zahraničným odberateľom amerických mliekarenských produktov. Americké firmy vyvezú ročne k južnému susedovi sušené mlieko v hodnote 500 miliónov dolárov a kukuricu, sóju a bravčové mäso za miliardy dolárov.
Tieto komodity si môže Mexiko kúpiť hocikde inde, vďaka dohode NAFTA a geografickej blízkosti však bol najvýhodnejší obchod s USA. Po zrušení bezcolnej zóny by farmári prišli o zákazky.
"Neviem povedať presne, koľko by nás to stálo. Nechceme o tom radšej ani premýšľať," povedal predstaviteľ asociácie producentov mlieka v USA John Wilson.
Dohoda medzi USA, Kanadou a Mexikom podpísaná v roku 1992 podľa Trumpa ničí pracovné miesta v USA. Chce ju preto upraviť tak, aby bola "férová" pre amerických zamestnancov. Ak Kanada a Mexiko odmietnu dohodu upraviť, tak Spojené štáty z nej podľa šéfa Bieleho domu vystúpia.
Rozhlasová stanica NPR však upozorňuje, že to zasiahne mnohých amerických farmárov, najmä pestovateľov ovocia a zeleniny. Mnohí totiž majú polia v USA aj v Mexiku. Dôvodom je teplé mexické počasie. Kým je v Spojených štátoch zima, môžu pokračovať v produkcii v Mexiku.
"Presunuli sme sa tam pre celoročnú produkciu, ale aj pre kvalitu," povedal Garland Reiter, riaditeľ americkej firmy produkujúcej jahody a maliny. Dodal tiež, že s Mexičanmi sa dobre spolupracuje: "Sú farmári. Chcú byť farmármi. Je to ich odvetvie." Mexičania podľa neho prejavujú nadšenie z nových metód pestovania či nových odrôd ovocia.
"Mnohí americkí producenti ovocia a zeleniny urobili počas predošlých dvoch desaťročí ten istý krok. Všetci to urobili preto, aby predĺžili svoje obdobie produkcie, a tiež na zníženie nákladov. Robotníci na farmách v Mexiku sú platení veľmi málo v porovnaní s robotníkmi v USA,“ dodala NPR.
Kým v roku 1992 nevyviezlo Mexiko do USA žiadne maliny, dnes ich vyvezie v hodnote 500 miliónov dolárov ročne. Nárast exportu jahôd je podobný. Celková hodnota vyvezenej zeleniny a ovocia je 12 miliárd dolárov ročne.
"Ľudia z poľnohospodárstva hovoria, že tento nárast je predovšetkým výsledkom príchodu amerických firiem do Mexika," uviedla NPR.
Reiter si myslí, že zrušenie NAFTA alebo zavedenie dovoznej dane neprinúti americké firmy odísť z Mexika a presunúť všetko pestovanie do Spojených štátov. Prakticky to ani nepovažuje za možné. Jediným výsledkom podľa neho bude to, že americkí konzumenti budú musieť zaplatiť za ovocie a zeleninu viac.
Zrušenie NAFTA by zasiahlo aj tých amerických farmárov, ktorí vyvážajú z USA do Mexika. Týka sa to najmä producentov mlieka, sóje, kukurice a bravčového mäsa.
Mexiko je najväčším zahraničným odberateľom amerických mliekarenských produktov. Americké firmy vyvezú ročne k južnému susedovi sušené mlieko v hodnote 500 miliónov dolárov a kukuricu, sóju a bravčové mäso za miliardy dolárov.
Tieto komodity si môže Mexiko kúpiť hocikde inde, vďaka dohode NAFTA a geografickej blízkosti však bol najvýhodnejší obchod s USA. Po zrušení bezcolnej zóny by farmári prišli o zákazky.
"Neviem povedať presne, koľko by nás to stálo. Nechceme o tom radšej ani premýšľať," povedal predstaviteľ asociácie producentov mlieka v USA John Wilson.
