Viac než 130 organizácií a firiem z agrosektora už od nástupu Trumpa do úradu prezidenta pravidelne upozorňuje na riziká prehodnocovania dohody o voľnom obchode pre amerických farmárov.
Autor TASR
Washington 15. júla (TASR) - Spojené štáty, Mexiko a Kanada by o niekoľko týždňov mali začať rokovania o zmenách v Severoamerickej dohode o voľnom obchode známej pod označením NAFTA. Americký prezident Donald Trump považuje NAFTA za "najhoršiu obchodnú dohodu v histórii" a Američanom sľúbil, že bude upravená v ich prospech.
Farmári a kongresmani zastupujúci štáty, kde poľnohospodárstvo patrí medzi kľúčové odvetvia, však zvyšujú tlak na Trumpovu administratívu s jedinou požiadavkou: agrosektor z toho vynechajte. Americkým farmárom totiž 23-ročná dohoda zaručuje prístup na lukratívne trhy Mexika a Kanady. Tie sa v súčasnosti na americkom agroexporte podieľajú vyše 25 %. Farmári sa obávajú, že práve tento v súčasnosti istý prístup môže padnúť za obeť pri vyjednávaní lepších podmienok pre americké výrobné podniky.
Navyše, už len fakt, že diskusie o zmenách v NAFTA môžu trvať dlhší čas a termín ich ukončenia nie je známy, môže dotlačiť Mexiko k tomu, že začne hľadať nových dodávateľov obilia, hovädzieho a bravčového mäsa či mliečnych výrobkov. Pritom práve Mexiko sa pre amerických farmárov stalo ešte dôležitejším trhom po tom, ako Trump rozhodol o odchode USA z dohody o Transpacifickom partnerstve. Od toho si farmári z USA sľubovali prístup na nové trhy.
"Možno niektoré sektory našej ekonomiky získajú (po prehodnotení NAFTA) lepšie podmienky, môže sa ale stať, že to bude za cenu opätovného zavedenia ciel pre agroprodukty," povedal hovorca Federácie amerických vývozcov mäsa Joe Schuele.
Viac než 130 organizácií a firiem z agrosektora preto už od nástupu Trumpa do úradu prezidenta pravidelne upozorňuje na riziká prehodnocovania dohody o voľnom obchode pre amerických farmárov. Okrem organizácií ako Americká asociácia pestovateľov sóje či Asociácia pestovateľov a spracovateľov kukurice na vládu tlačia aj potravinárska spoločnosť Tyson Foods a spracovateľ poľnohospodárskych plodín Archer Daniels Midland.
Znepokojení sú aj producenti bavlny a obchodníci s touto komoditou. V polovici júna Trumpovu administratívu varovali, že akékoľvek oslabenie dohody NAFTA môže ohroziť tento priemysel a 125.000 pracovných miest v USA. Splnomocnenec USA pre obchod Robert Lighthizer, minister poľnohospodárstva Sonny Perdue a minister obchodu Wilbur Ross obavy chápu, stále však nie je isté ako rokovania, ktoré sa začnú v auguste, nakoniec dopadnú. Farmári zároveň čakajú na to, čo bude od Washingtonu za požadované ústupky chcieť Mexiko.
V roku 1994, keď dohoda NAFTA vstúpila do platnosti, predstavoval objem vývozu agroproduktov zo Spojených štátov do Mexika okolo 4 miliárd USD (3,50 miliardy eur). Tento rok sa očakáva, že to bude približne 18,5 miliardy USD. Ak sa pripočíta Kanada, hodnota vývozu sa odhaduje zhruba na 40 miliárd USD. Oproti roku 1994 to predstavuje štvornásobok.
Navyše, aj Trumpove plány obmedziť imigráciu a postaviť na hraniciach s Mexikom múr, vyvolali u politikov zastupujúcich štáty so silným agrosektorom nervozitu. "To, čo potrebujeme, je dobrý, solídny imigračný systém," povedal republikánsky senátor z Južnej Dakoty Mike Rounds. Ako dodal, vzhľadom na to, že nezamestnanosť v Južnej Dakote dosahuje len 2,8 %, farmári a rančeri potrebujú lepší prístup k legálnej zahraničnej pracovnej sile.
Farmári a kongresmani zastupujúci štáty, kde poľnohospodárstvo patrí medzi kľúčové odvetvia, však zvyšujú tlak na Trumpovu administratívu s jedinou požiadavkou: agrosektor z toho vynechajte. Americkým farmárom totiž 23-ročná dohoda zaručuje prístup na lukratívne trhy Mexika a Kanady. Tie sa v súčasnosti na americkom agroexporte podieľajú vyše 25 %. Farmári sa obávajú, že práve tento v súčasnosti istý prístup môže padnúť za obeť pri vyjednávaní lepších podmienok pre americké výrobné podniky.
Navyše, už len fakt, že diskusie o zmenách v NAFTA môžu trvať dlhší čas a termín ich ukončenia nie je známy, môže dotlačiť Mexiko k tomu, že začne hľadať nových dodávateľov obilia, hovädzieho a bravčového mäsa či mliečnych výrobkov. Pritom práve Mexiko sa pre amerických farmárov stalo ešte dôležitejším trhom po tom, ako Trump rozhodol o odchode USA z dohody o Transpacifickom partnerstve. Od toho si farmári z USA sľubovali prístup na nové trhy.
"Možno niektoré sektory našej ekonomiky získajú (po prehodnotení NAFTA) lepšie podmienky, môže sa ale stať, že to bude za cenu opätovného zavedenia ciel pre agroprodukty," povedal hovorca Federácie amerických vývozcov mäsa Joe Schuele.
Viac než 130 organizácií a firiem z agrosektora preto už od nástupu Trumpa do úradu prezidenta pravidelne upozorňuje na riziká prehodnocovania dohody o voľnom obchode pre amerických farmárov. Okrem organizácií ako Americká asociácia pestovateľov sóje či Asociácia pestovateľov a spracovateľov kukurice na vládu tlačia aj potravinárska spoločnosť Tyson Foods a spracovateľ poľnohospodárskych plodín Archer Daniels Midland.
Znepokojení sú aj producenti bavlny a obchodníci s touto komoditou. V polovici júna Trumpovu administratívu varovali, že akékoľvek oslabenie dohody NAFTA môže ohroziť tento priemysel a 125.000 pracovných miest v USA. Splnomocnenec USA pre obchod Robert Lighthizer, minister poľnohospodárstva Sonny Perdue a minister obchodu Wilbur Ross obavy chápu, stále však nie je isté ako rokovania, ktoré sa začnú v auguste, nakoniec dopadnú. Farmári zároveň čakajú na to, čo bude od Washingtonu za požadované ústupky chcieť Mexiko.
V roku 1994, keď dohoda NAFTA vstúpila do platnosti, predstavoval objem vývozu agroproduktov zo Spojených štátov do Mexika okolo 4 miliárd USD (3,50 miliardy eur). Tento rok sa očakáva, že to bude približne 18,5 miliardy USD. Ak sa pripočíta Kanada, hodnota vývozu sa odhaduje zhruba na 40 miliárd USD. Oproti roku 1994 to predstavuje štvornásobok.
Navyše, aj Trumpove plány obmedziť imigráciu a postaviť na hraniciach s Mexikom múr, vyvolali u politikov zastupujúcich štáty so silným agrosektorom nervozitu. "To, čo potrebujeme, je dobrý, solídny imigračný systém," povedal republikánsky senátor z Južnej Dakoty Mike Rounds. Ako dodal, vzhľadom na to, že nezamestnanosť v Južnej Dakote dosahuje len 2,8 %, farmári a rančeri potrebujú lepší prístup k legálnej zahraničnej pracovnej sile.