Bratislava 17. apríla (TASR) - Štát potrebuje vypracovanie plánu postupného otvárania ekonomiky. Podľa analytikov neotváranie prevádzok zvyšuje dlh a spôsobuje aj problémy domácnostiam. Otvárať by sa podľa nich mali tie prevádzky, kde je riziko nákazy novým koronavírusom najnižšie.

Vláda pod vedením premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) chce predstaviť plán otvárania obchodných prevádzok budúci týždeň. Premiér vyčíslil, že pre súčasné obmedzenia slovenská ekonomika zaznamenáva 30 % pokles výkonu. Analytici sú aj preto presvedčení, že je nevyhnutné vypracovať plán postupného spúšťania ekonomiky. "Reštrikcie boli dôležité pre spomalenie šírenia vírusu, čím krajina získala čas na prípravu. S plynúcim časom je otváranie ekonomiky čoraz naliehavejšie. Čím dlhšie platia hospodárske reštrikcie, tým väčší tlak vzniká na verejné financie, ale aj na hospodárenie firiem a domácností. Civilizovaná spoločnosť nemôže fungovať, ak sa ľudia nedokážu uživiť prácou," myslí si riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliaš. Navyše, odďaľovanie otvárania ekonomiky podľa neho zvyšuje dlh, ktorý bude musieť štát splácať a zmenšuje priestor na verejné investície, či iné potrebné výdavky v ďalšom období.

Rovnaký názor má aj analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovan Ďurana. "Každý deň, v ktorom viac ako 100.000 ľudí nemôže vykonávať prácu, znamená stratu ekonomickej hodnoty a vyššie náklady pre štátny rozpočet. Nesmieme zabúdať, že každým dňom rastie počet ľudí, ktorí sa dostávajú do finančných problémov," podotkol Ďurana.

Podľa analytika Nadácie F. A. Hayeka Martina Reguliho v opačnom prípade, ak sa ekonomika nezačne otvárať, štát bude svedkom krachu rekordného množstva najmä malých a stredných podnikov a prepúšťania veľkých podnikov, ktoré si dlhodobý výpadok dovoliť nemôžu. "Samozrejme, dôležitá je aj situácia u exportných partnerov Slovenska a u dodávateľov, najmä pre automobilky," doplnil Reguli.

Viaceré krajiny už pripravili plán postupného otvárania, z ktorých sa môže inšpirovať aj Slovensko. "Je potrebné pozorovať pozitívne príklady našich susedov a opakovať kroky, ktoré sa u nich osvedčili. Otváranie môže byť aj postupné, no je potrebné, aby sa skôr či neskôr spustila väčšina výrobných prevádzok a minimálne veľká časť služieb, ako kaviarne, alebo iné služby. To, čo bude zrejme ešte chvíľku tabu, budú podujatia, koncerty a iné kultúrne alebo zábavné aktivity," tvrdí Reguli.

Aj Ďurana upozorňuje na to, že Rakúsko, Nemecko, Česko otvárajú postupne ekonomiku, pričom nových prípadov aj celkový počet nakazených je v nich násobne vyšší ako na Slovensku. "Testovacie kapacity nám umožňujú operatívne rýchlo pretestovať ohniská nákazy. Ak môžu byť otvorené predajne potravín, môžu byť otvorené aj ostatné samostatne stojace predajne. Dôležité je tiež otvárať zdravotnícke zariadenia, lebo ich uzavretie či obmedzenie každým dňom spôsobuje straty zdravia a životov," myslí si Ďurana.

Analytici sa zhodujú v tom, že pri postupnom otváraní obchodov, firiem a škôl sa musí dbať na dodržiavanie ochranných opatrení vrátane sociálneho odstupu. "Najskôr by mali byť otvorené zariadenia, kde je riziko nákazy najnižšie, teda najmä obchody, kde sa ľudia dlhší čas nezdržujú vo vzájomnej blízkosti. Otváranie tiež môže prebiehať rôznym tempom v rôznych regiónoch. To by umožnilo sledovať jeho dôsledky na menšom území a včasne reagovať na prípadné zrýchlenie šírenia nákazy," priblížil Goliaš.

Zároveň štát podľa jeho slov musí byť pripravený aj na opätovné sprísnenie obmedzení, ak by sa predpokladaný počet hospitalizácií blížil k naplneniu personálnych aj materiálnych kapacít nemocníc. "Ďalšou podmienkou je ochrana starších ľudí a iných rizikových skupín, aby sa nedostávali do kontaktu s potenciálnymi nositeľmi nákazy. Osobitný prístup si vyžaduje testovanie a karanténa ľudí, prechádzajúcich cez hranice, aby sme vírus nedovážali zo zahraničia," podotkol Goliaš.