Bratislava 29. apríla (TASR) - Slovensko získalo počas svojho členstva v Európskej únii (EÚ) viac ako 20 miliárd eur z eurofondov, no stále sa borí s ich efektívnym čerpaním. Upozornili na to analytici oslovení TASR s tým, že jedným z problémov je aj administratívna bariéra. Projekty podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovana Ďuranu musia navyše spĺňať náročné kritériá.

"Z dostupných dát vyplýva, že do roku 2022 pritieklo z EÚ na Slovensko 24,8 miliardy eur. Za rovnaké obdobie Slovensko prispelo do rozpočtu EÚ zhruba 13,1 miliardy eur, čo z krajiny robí čistého prijímateľa prostriedkov," priblížil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

K vyššie spomenutým financiám postupne pribudnú ďalšie z dočerpávaného starého programového obdobia, z nového programového obdobia, ale aj plánu obnovy. "Podľa našich odhadov by tak na Slovensko mohlo do roku 2030 pritiecť zo zdrojov EÚ až 48 miliárd eur," dodal.

Slovensku sa ale podľa analytikov ani po dlhých rokoch členstva v EÚ nedarí eurofondy čerpať efektívne. Jedným z problémov je podľa Ďuranu veľký objem poskytovaných prostriedkov, ktorý naráža na nízku kapacitu verejného sektora technicky zabezpečiť vypisovanie výziev a administratívu čerpania.

"Druhým problémom veľkého objemu poskytovaných prostriedkov je neschopnosť súkromného sektora zabezpečiť dostatok projektov. Tretím problém sú zložité kritériá, ktoré musia projekty spĺňať. Je otázkou, do akej miery sú tieto podmienky "predpísané" Európskou komisiou (EK) a do akej miery sa 'tvoria' na slovenských úradoch," podotkol Ďurana.

Slovensko čerpá eurofondy dlho, neskoro či neefektívne v dôsledku rôznych bariér, napríklad administratívnej, aj podľa Horňáka. Mechanizmus čerpania európskych financií sa podľa neho bude čoraz viac podobať na ten pri pláne obnovy. To znamená, že budú naviazané aj na prijímanie reforiem.

"EÚ v súčasnosti musí pracovať na zvyšovaní svojej konkurencieschopnosti na silne konkurenčnom globálnom trhu a tento spôsob je efektívnym nástrojom, ako motivovať krajiny k prijímaniu štrukturálnych reforiem. Tie Slovensko potrebuje ako soľ, keďže sa rastový model založený na lacnej pracovnej sile a kopírovaní technológií vyčerpal a musíme prejsť na znalostnú ekonomiku," priblížil.

Pokiaľ sa čerpanie eurofondov nezrýchli, vláda sa podľa Ďuranu bude snažiť na poslednú chvíľu uprosiť EK, aby sa prostriedky mohli vyčerpať na úplne iný účel, ako sa plánovalo. "Naposledy to bola zhruba miliarda na dotácie energií. V rozpore so zmluvami, ktorými sa riadia eurofondy, v rozpore so základnou myšlienkou týchto fondov, ktoré nemajú nahrádzať vlastné zdroje štátu, ale majú byť doplnkové," podčiarkol.

Horňák vysvetlil podstatu eurofondov tak, že záleží na úspechu všetkých krajín v EÚ. "Čím sú úspešnejšie, tým viac prosperujú ľudia v nich, a to zároveň znamená aj nové príležitosti pre firmy v iných členských krajinách," uzavrel.

Slovensko mohlo čerpať eurofondy po prvýkrát v rámci programového obdobia 2004 - 2006, kedy bolo alokovaných vyše 1,2 miliardy eur. Túto sumu sa podarilo vyčerpať celú. V programovom období 2007 - 2013 bolo vyčlenených 11,6 miliardy eur, pričom podľa Ministerstva financií SR čerpanie dosiahlo úroveň 96,7 %.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR priblížilo, že k 5. aprílu tohto roka dosiahlo čerpanie starého programového obdobia 2014 - 2020 úroveň 96,64 %. Na úrovni fondov a kategórií regiónov zostáva vyčerpať 187,36 milióna eur. Nové programové obdobie, v rámci ktorého je vyčlenených 12,59 miliardy eur, sa začalo už v roku 2021. Čerpanie je aktuálne na úrovni 1,54 %.