Bratislava 22. októbra (TASR) - Dlh verejnej správy na Slovensku dosiahol po revízii úroveň 56,1 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo predstavuje štrnásty najnižší deficit v rámci 27 krajín Európskej únie (EÚ). Ostáva tak blízko maastrichtskej hranice a naďalej sa nachádza v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy, uviedli v utorok analytici úseku meny, štatistiky a výskumu (ÚMS), ktorý spadá pod Národnú banku Slovenska.

"V súčasnosti 15 členských štátov presahuje maastrichtskú hranicu dlhu 60 % HDP. Najzadlženejšou krajinou ostáva Grécko, kde verejné zadlženie oproti aprílu vzrástlo o dva percentuálne body. Najnižší verejný dlh spomedzi krajín EÚ má ekonomika Estónska s hodnotou 20,2 % HDP," priblížili odborníci. Hrubý dlh verejnej správy Slovenska bol podľa nich revidovaný len mierne, pričom v porovnaní s jarnou správou sa tento ukazovateľ zvýšil o desatinu percentuálneho bodu.

Priemerná výška dlhu krajín EÚ by mala dosahovať úroveň 80,8 % HDP, v rámci eurozóny je hodnota vyššia a dosahuje 87,4 % HDP. V porovnaní s jarnými odhadmi by tak malo ísť o pokles týchto ukazovateľov.

Deficit ostal v prípade EÚ aj eurozóny po revízii nezmenený, a to na úrovni 3,5 % HDP, respektíve 3,6 % HDP v prípade krajín používajúcich euro. Slovenský deficit pritom dosiahol 5,2 % HDP, čo nás v rámci krajín EÚ radí na šiestu priečku, doplnil ÚMS. Vyšší deficit tak dosahujú už iba Poľsko, Francúzsko, Rumunsko, Maďarsko a Taliansko.

"Vo väčšine členských krajín sa údaje za hospodárenie verejného sektora za rok 2023 revidovali zľahka. Výnimkou je Cyprus, kde revízia dosiahla viac ako jeden percentuálny bod. Najvyšší deficit v rámci EÚ vykazuje opäť Taliansko s hodnotou 7,2 % HDP. Viaceré krajiny stále trápi deficitné hospodárenie, no štyri z nich vyšli s pozitívnou bilanciou verejného sektora. Najvyšší prebytok zaznamenala ekonomika Dánska," doplnili analytici.