Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prezidentka ECB uviedla, že kľúčové úrokové sadzby už dosiahli úroveň, ktorá pri dostatočne dlhom zachovaní podstatným spôsobom prispeje k včasnému návratu inflácie na cieľovú úroveň.
Autor TASR
Bratislava/Frankfurt 15. septembra (TASR) - Zvýšenie základných sadzieb o ďalších 25 bázických bodov, ku ktorému vo štvrtok (14.9.) pristúpila Európska centrálna banka (ECB), bolo očakávané. Pravdepodobne ide o posledný krok v aktuálnom cykle zvyšovania úrokov, ktorý začal ešte minulý rok. Dlhšie obdobie teraz zostanú na aktuálnej úrovni, kým ich zase banka začne znižovať, predpokladajú ekonomickí analytici oslovení TASR.
"ECB zrejme posledný krát v tomto cykle zdvihla základné úrokové sadzby, najmä preto, lebo v budúcom roku vidí infláciu stále až na 3,2 %, teda príliš vysoko už príliš dlho. Niektoré iné indikátory inflačných očakávaní sú tiež stále vyššie, ako by bolo vhodné," zhodnotil analytik VÚB Michal Lehuta. Pripomenul, že depozitná sadzba 4 % je historicky najvyššia od vzniku ECB, refinančná sadzba bola vyššie ako aktuálnych 4,5 % len raz v roku 2000.
"Nasledovať bude zrejme niekoľkomesačná pauza a v druhej polovici budúceho roka môže začať uvažovať o možnom obrate. Všetko však bude závisieť od vývoja inflácie a jej výhľadu, ktorý je zase okrem iného spojený aj s hospodárskym výhľadom," predpokladá hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš s tým, že centrálna banka mierne zvýšila svoju inflačnú predikciu a naopak znížila prognózu hospodárskeho rastu.
Zvýšenie sadzieb treba vnímať práve v kontexte zmenenej makroekonomickej prognózy ECB, upozornil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Kľúčový pre rozhodnutia centrálnej banky je odhad priemernej inflácie v celej eurozóne o 4 až 6 kvartálov. V aktuálnom septembrovom odhade pritom počíta s vyššou priemernou infláciou v rokoch 2023 aj 2024, a to na úrovni 5,6 %, resp. 3,2 %.
Prezidentka ECB Christine Lagardová uviedla, že kľúčové úrokové sadzby už dosiahli úroveň, ktorá pri dostatočne dlhom zachovaní podstatným spôsobom prispeje k včasnému návratu inflácie na cieľovú úroveň. "Čo sa dá chápať ako potvrdenie, že ECB už neplánuje sadzby ďalej zvyšovať. Na druhej strane si Rada guvernérov ponechala dvere čiastočne otvorené, pretože sa aj naďalej, podľa očakávania, bude riadiť prichádzajúcimi dátami a hodnotením budúcich inflačných výhľadov," konštatoval analytik.
Ak teda banka v budúcnosti svoj odhad opäť zvýši, môže byť témou aj prípadne zvyšovanie sadzieb. V tejto chvíli však podľa Kočiša možno očakávať, že bude dlhší čas držať svoje sadzby na aktuálnej úrovni. "Keďže sa menová politika v reálnej ekonomike prejavuje s istým oneskorením, je takmer isté, že na niekoľkých nasledujúcich zasadnutiach ECB nedôjde k zmene základných sadzieb. Z nášho pohľadu nedôjde k znižovaniu základných sadzieb skôr ako v treťom štvrťroku 2024," avizoval.
Okrem sadzieb ECB sú ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje dlhšie trhové sadzby, očakávania aj fiškálna pozícia, upozornil Gábriš. Rozpočtová pozícia SR pritom nie je v strednodobom výhľade príliš priaznivá, čo môže mať podľa ekonóma vplyv aj na rating a požadovanú rizikovú prirážku domácich štátnych dlhopisov. "Práve od vývoja sadzieb štátnych dlhopisov sa odvíjajú aj dlhšie sadzby na úverovom trhu. Preto napríklad aj pre hypotéky bude v ďalšom období kľúčové, ako k hospodáreniu s rozpočtom pristúpi nová vláda," dodal.
"ECB zrejme posledný krát v tomto cykle zdvihla základné úrokové sadzby, najmä preto, lebo v budúcom roku vidí infláciu stále až na 3,2 %, teda príliš vysoko už príliš dlho. Niektoré iné indikátory inflačných očakávaní sú tiež stále vyššie, ako by bolo vhodné," zhodnotil analytik VÚB Michal Lehuta. Pripomenul, že depozitná sadzba 4 % je historicky najvyššia od vzniku ECB, refinančná sadzba bola vyššie ako aktuálnych 4,5 % len raz v roku 2000.
"Nasledovať bude zrejme niekoľkomesačná pauza a v druhej polovici budúceho roka môže začať uvažovať o možnom obrate. Všetko však bude závisieť od vývoja inflácie a jej výhľadu, ktorý je zase okrem iného spojený aj s hospodárskym výhľadom," predpokladá hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš s tým, že centrálna banka mierne zvýšila svoju inflačnú predikciu a naopak znížila prognózu hospodárskeho rastu.
Zvýšenie sadzieb treba vnímať práve v kontexte zmenenej makroekonomickej prognózy ECB, upozornil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Kľúčový pre rozhodnutia centrálnej banky je odhad priemernej inflácie v celej eurozóne o 4 až 6 kvartálov. V aktuálnom septembrovom odhade pritom počíta s vyššou priemernou infláciou v rokoch 2023 aj 2024, a to na úrovni 5,6 %, resp. 3,2 %.
Prezidentka ECB Christine Lagardová uviedla, že kľúčové úrokové sadzby už dosiahli úroveň, ktorá pri dostatočne dlhom zachovaní podstatným spôsobom prispeje k včasnému návratu inflácie na cieľovú úroveň. "Čo sa dá chápať ako potvrdenie, že ECB už neplánuje sadzby ďalej zvyšovať. Na druhej strane si Rada guvernérov ponechala dvere čiastočne otvorené, pretože sa aj naďalej, podľa očakávania, bude riadiť prichádzajúcimi dátami a hodnotením budúcich inflačných výhľadov," konštatoval analytik.
Ak teda banka v budúcnosti svoj odhad opäť zvýši, môže byť témou aj prípadne zvyšovanie sadzieb. V tejto chvíli však podľa Kočiša možno očakávať, že bude dlhší čas držať svoje sadzby na aktuálnej úrovni. "Keďže sa menová politika v reálnej ekonomike prejavuje s istým oneskorením, je takmer isté, že na niekoľkých nasledujúcich zasadnutiach ECB nedôjde k zmene základných sadzieb. Z nášho pohľadu nedôjde k znižovaniu základných sadzieb skôr ako v treťom štvrťroku 2024," avizoval.
Okrem sadzieb ECB sú ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje dlhšie trhové sadzby, očakávania aj fiškálna pozícia, upozornil Gábriš. Rozpočtová pozícia SR pritom nie je v strednodobom výhľade príliš priaznivá, čo môže mať podľa ekonóma vplyv aj na rating a požadovanú rizikovú prirážku domácich štátnych dlhopisov. "Práve od vývoja sadzieb štátnych dlhopisov sa odvíjajú aj dlhšie sadzby na úverovom trhu. Preto napríklad aj pre hypotéky bude v ďalšom období kľúčové, ako k hospodáreniu s rozpočtom pristúpi nová vláda," dodal.
