Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pre hypotekárnych dlžníkov budú vyššie sadzby znamenať predovšetkým rast mesačnej splátky pri najbližšom konci fixácie úroku, avizoval Búlik.
Autor TASR
Bratislava 17. januára (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) v tomto roku zvýši svoju základnú úrokovú sadzbu pravdepodobne ešte o 1,5 percentuálneho bodu (p. b.), zo súčasných 2,5 % na 4 %. Na ekonomiku to bude mať negatívny vplyv, je to však lepšie, ako by prestala utlmovať infláciu príliš skoro, zhodujú sa analytici. Najbližšie bude o nastavení sadzieb rozhodovať začiatkom februára.
Zvýšené sadzby fungujú a tempo inflácie zásadne znižujú, zdôraznil pre TASR finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Rast cien v eurozóne je však ešte stále výrazne vyšší ako cieľ na úrovni 2 %. Očakáva preto, že ECB naplní svoju predpoveď a menovú politiku bude ďalej sprísňovať.
"Dôsledkom bude pokles výkonu ekonomiky, aj keď menej závažný a výrazne kratší ako sa predpokladalo v minulom roku, a rast nezamestnanosti. Je však jasné, že výrazne horšie dôsledky by malo, ak by ECB prestala úroky zvyšovať príliš skoro a inflácia by začala nekontrolovateľne rásť," vysvetlil. Kým európska ekonomika sa podľa neho v tomto roku pravdepodobne prepadne do recesie, tá slovenská by sa jej mala vyhnúť.
"Popri vysokých cenách energií je reštriktívna menová politika ďalšou brzdou ekonomického rastu. Z dlhodobého pohľadu má však táto brzda určite viac plusov ako mínusov," zhodnotil pre TASR ekonomický analytik Tatra banky Boris Fojtík.
Ekonómovia upozorňujú, že rast úrokových sadzieb bude mať rôzne dôsledky pre rôzne skupiny ľudí. "Popri nesporne zhoršenej situácii žiadateľov o úvery sa zlepší situácia vkladateľov. Z postupnej stabilizácie vývoja cien by následne mala benefitovať celá spoločnosť," zdôraznil Fojtík.
Pre hypotekárnych dlžníkov budú vyššie sadzby znamenať predovšetkým rast mesačnej splátky pri najbližšom konci fixácie úroku, avizoval Búlik. Podnikateľom to zase prinesie vyššie náklady na financovanie podnikania. Pri úrokoch na bankových vkladoch očakáva len ich mierny rast.
"Naďalej bude platiť, že inflácia bude rozhodne vyššia ako úroky na akýchkoľvek bankových produktoch, vrátane stavebného sporenia. V banke preto majú byť uložené len krátkodobé peniaze, ktorých úlohou nie je prinášať zisk, ale byť kedykoľvek poruke," zdôraznil analytik s tým, že všetky ostatné peniaze by mali byť investované.
V súvislosti so zdražovaním hypoték upozornil na blížiace sa problémy na trhu nehnuteľností. Pokles záujmu o tieto úvery už priniesol výrazné spomalenie rastu cien, niekde je vidno aj ich pokles. "Pokračujúca prísna menová politika a z nej vyplývajúce čím ďalej drahšie úvery by mohli spôsobiť až prepad cien nehnuteľností - predovšetkým tých menej zaujímavých v horších lokalitách, rekreačných nehnuteľností a bytov či domov v slabom technickom stave," dodal Búlik.
ECB od júla do decembra minulého roka zdvihla úrokové sadzby celkovo o 2,5 p. b. a signalizovala stabilné tempo zvyšovania v nasledujúcich mesiacoch. Miera inflácie v eurozóne v uplynulých mesiacoch klesla z historických maxím a v decembri dosiahla jednocifernú úroveň 9,2 %.
Zvýšené sadzby fungujú a tempo inflácie zásadne znižujú, zdôraznil pre TASR finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Rast cien v eurozóne je však ešte stále výrazne vyšší ako cieľ na úrovni 2 %. Očakáva preto, že ECB naplní svoju predpoveď a menovú politiku bude ďalej sprísňovať.
"Dôsledkom bude pokles výkonu ekonomiky, aj keď menej závažný a výrazne kratší ako sa predpokladalo v minulom roku, a rast nezamestnanosti. Je však jasné, že výrazne horšie dôsledky by malo, ak by ECB prestala úroky zvyšovať príliš skoro a inflácia by začala nekontrolovateľne rásť," vysvetlil. Kým európska ekonomika sa podľa neho v tomto roku pravdepodobne prepadne do recesie, tá slovenská by sa jej mala vyhnúť.
"Popri vysokých cenách energií je reštriktívna menová politika ďalšou brzdou ekonomického rastu. Z dlhodobého pohľadu má však táto brzda určite viac plusov ako mínusov," zhodnotil pre TASR ekonomický analytik Tatra banky Boris Fojtík.
Ekonómovia upozorňujú, že rast úrokových sadzieb bude mať rôzne dôsledky pre rôzne skupiny ľudí. "Popri nesporne zhoršenej situácii žiadateľov o úvery sa zlepší situácia vkladateľov. Z postupnej stabilizácie vývoja cien by následne mala benefitovať celá spoločnosť," zdôraznil Fojtík.
Pre hypotekárnych dlžníkov budú vyššie sadzby znamenať predovšetkým rast mesačnej splátky pri najbližšom konci fixácie úroku, avizoval Búlik. Podnikateľom to zase prinesie vyššie náklady na financovanie podnikania. Pri úrokoch na bankových vkladoch očakáva len ich mierny rast.
"Naďalej bude platiť, že inflácia bude rozhodne vyššia ako úroky na akýchkoľvek bankových produktoch, vrátane stavebného sporenia. V banke preto majú byť uložené len krátkodobé peniaze, ktorých úlohou nie je prinášať zisk, ale byť kedykoľvek poruke," zdôraznil analytik s tým, že všetky ostatné peniaze by mali byť investované.
V súvislosti so zdražovaním hypoték upozornil na blížiace sa problémy na trhu nehnuteľností. Pokles záujmu o tieto úvery už priniesol výrazné spomalenie rastu cien, niekde je vidno aj ich pokles. "Pokračujúca prísna menová politika a z nej vyplývajúce čím ďalej drahšie úvery by mohli spôsobiť až prepad cien nehnuteľností - predovšetkým tých menej zaujímavých v horších lokalitách, rekreačných nehnuteľností a bytov či domov v slabom technickom stave," dodal Búlik.
ECB od júla do decembra minulého roka zdvihla úrokové sadzby celkovo o 2,5 p. b. a signalizovala stabilné tempo zvyšovania v nasledujúcich mesiacoch. Miera inflácie v eurozóne v uplynulých mesiacoch klesla z historických maxím a v decembri dosiahla jednocifernú úroveň 9,2 %.
