Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Druhá vlna pandémie má na Slovensku výrazne ťažší priebeh ako prvá jarná vlna. Negatívne ekonomické dosahy však nemusia byť až tak významné, myslí si analytik.
Autor TASR
Bratislava 13. novembra (TASR) - Zotavenie slovenskej ekonomiky v treťom štvrťroku veľmi príjemne prekvapilo, na úrovne spred krízy sa však stále nedostala. Uviedol to v komentári k rýchlemu odhadu hrubého domáceho produktu (HDP) za 3. štvrťrok 2020 Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
Predbežné čísla rastu ekonomiky podľa neho z veľkej časti potvrdili skôr zverejnené silné mesačné čísla maloobchodu, priemyslu či zahraničného obchodu. "Podľa predbežných údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR sa HDP Slovenska v treťom štvrťroku zvýšil až o 11,7% (sezónne očistené) a vymazal tak podstatnú časť pandemického poklesu z prvej polovice roka. Na úrovne spred krízy sa však slovenská ekonomika aj napriek tomu ešte nevrátila," spresnil. Rast slovenskej ekonomiky bol v treťom štvrťroku mierne slabší ako priemer eurozóny aj EÚ.
Rýchlosť zotavenia podľa analytika mohol podporiť pomerne ľahký jarný priebeh pandémie na Slovensku, ale pravdepodobne najmä zotavenie externého dopytu na blízkom a kľúčovom európskom trhu. Štruktúru rastu zatiaľ ŠÚ SR nezverejnil, niečo však môžu naznačiť skôr zverejnené mesačné čísla. Hlavným zdrojom rastu slovenskej ekonomiky v treťom štvrťroku bol pravdepodobne priemysel a najmä jeho kľúčová časť automobilový priemysel.
"Čísla tretieho štvrťroka príjemne prekvapili a preto aj napriek očakávanému zhoršeniu ekonomického vývoja v závere roka v dôsledku silnejšej druhej vlny pandémie budeme zmierňovať náš odhad poklesu slovenskej ekonomiky v tomto roku z pôvodných -7,5 % približne o 1 - 1,5 percentuálneho bodu na -6 až -6,5 %. Druhá vlna pandémie má na Slovensku výrazne ťažší priebeh ako prvá jarná vlna. Negatívne ekonomické dosahy však nemusia byť až tak významné," myslí si analytik.
Druhá vlna bude podľa neho mať s veľkou pravdepodobnosťou dlhšie trvanie a negatívne efekty sa natiahnu na viac štvrťrokov. "Minimálne v úvode budúceho roka tak budeme môcť pravdepodobne stále pozorovať pokles ekonomickej aktivity a silnejšie oživenie sa odsunie až na obdobie druhej polovice roka a jeho intenzitu ovplyvní aj časovanie a efektivita - vrátane odozvy obyvateľstva - očakávanej vakcíny. V priemere by tak slovenská ekonomika podľa našich odhadov mohla rásť v budúcom roku stále len o 2 -3 %, pričom návrat na predkrízové úrovne by sa mohol posunúť až do druhej polovice roka 2022," dodal Koršňák.
Podľa Kataríny Muchovej, analytičky Slovenskej sporiteľne, uvoľňovanie opatrení, ktoré nasledovalo koncom druhého kvartálu, umožnilo obnovovanie ekonomickej aktivity, ktoré počas leta pokračovalo dobrým tempom. Výrazné oživenie podľa nej prišlo najmä v priemysle, v čistom zahraničnom obchode, ako aj v maloobchode.
"Presnejší odhad a štruktúru HDP budeme vidieť v decembri. Očakávame však, že na základe mesačných dát k zlepšeniu prispeli hlavne čisté vývozy a spotreba domácností," doplnila Muchová.
ŠÚ SR informoval, že HDP Slovenska v 3. štvrťroku 2020 medziročne klesol v stálych cenách o 2,4 %. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP medziročne znížil o 2,2 % a oproti druhému štvrťroku 2020 sa zvýšil o 11,7 %.
Predbežné čísla rastu ekonomiky podľa neho z veľkej časti potvrdili skôr zverejnené silné mesačné čísla maloobchodu, priemyslu či zahraničného obchodu. "Podľa predbežných údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR sa HDP Slovenska v treťom štvrťroku zvýšil až o 11,7% (sezónne očistené) a vymazal tak podstatnú časť pandemického poklesu z prvej polovice roka. Na úrovne spred krízy sa však slovenská ekonomika aj napriek tomu ešte nevrátila," spresnil. Rast slovenskej ekonomiky bol v treťom štvrťroku mierne slabší ako priemer eurozóny aj EÚ.
Rýchlosť zotavenia podľa analytika mohol podporiť pomerne ľahký jarný priebeh pandémie na Slovensku, ale pravdepodobne najmä zotavenie externého dopytu na blízkom a kľúčovom európskom trhu. Štruktúru rastu zatiaľ ŠÚ SR nezverejnil, niečo však môžu naznačiť skôr zverejnené mesačné čísla. Hlavným zdrojom rastu slovenskej ekonomiky v treťom štvrťroku bol pravdepodobne priemysel a najmä jeho kľúčová časť automobilový priemysel.
"Čísla tretieho štvrťroka príjemne prekvapili a preto aj napriek očakávanému zhoršeniu ekonomického vývoja v závere roka v dôsledku silnejšej druhej vlny pandémie budeme zmierňovať náš odhad poklesu slovenskej ekonomiky v tomto roku z pôvodných -7,5 % približne o 1 - 1,5 percentuálneho bodu na -6 až -6,5 %. Druhá vlna pandémie má na Slovensku výrazne ťažší priebeh ako prvá jarná vlna. Negatívne ekonomické dosahy však nemusia byť až tak významné," myslí si analytik.
Druhá vlna bude podľa neho mať s veľkou pravdepodobnosťou dlhšie trvanie a negatívne efekty sa natiahnu na viac štvrťrokov. "Minimálne v úvode budúceho roka tak budeme môcť pravdepodobne stále pozorovať pokles ekonomickej aktivity a silnejšie oživenie sa odsunie až na obdobie druhej polovice roka a jeho intenzitu ovplyvní aj časovanie a efektivita - vrátane odozvy obyvateľstva - očakávanej vakcíny. V priemere by tak slovenská ekonomika podľa našich odhadov mohla rásť v budúcom roku stále len o 2 -3 %, pričom návrat na predkrízové úrovne by sa mohol posunúť až do druhej polovice roka 2022," dodal Koršňák.
Podľa Kataríny Muchovej, analytičky Slovenskej sporiteľne, uvoľňovanie opatrení, ktoré nasledovalo koncom druhého kvartálu, umožnilo obnovovanie ekonomickej aktivity, ktoré počas leta pokračovalo dobrým tempom. Výrazné oživenie podľa nej prišlo najmä v priemysle, v čistom zahraničnom obchode, ako aj v maloobchode.
"Presnejší odhad a štruktúru HDP budeme vidieť v decembri. Očakávame však, že na základe mesačných dát k zlepšeniu prispeli hlavne čisté vývozy a spotreba domácností," doplnila Muchová.
ŠÚ SR informoval, že HDP Slovenska v 3. štvrťroku 2020 medziročne klesol v stálych cenách o 2,4 %. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP medziročne znížil o 2,2 % a oproti druhému štvrťroku 2020 sa zvýšil o 11,7 %.
