Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 1. november 2024Meniny má Denisa a Denis
< sekcia Ekonomika

Zahraničný dopyt slabne, ekonomika však vďaka nemu stále rastie

Štruktúru rastu Štatistický úrad SR vo svojom dnešnom rýchlom odhade nezverejnil, tieto údaje budú známe až začiatkom júna.

Bratislava 15. mája (TASR) - Mierne spomalenie rastu slovenskej ekonomiky v prvom kvartáli tohto roka na 0,6 % z 0,7 % koncom vlaňajška nebolo pre analytikov prekvapením. Dôvodom toho, že SR sa naďalej vyhýba recesii, je pravdepodobne stále dopyt zo zahraničia. Štruktúru rastu Štatistický úrad (ŠÚ) SR vo svojom dnešnom rýchlom odhade nezverejnil, tieto údaje budú známe až začiatkom júna.

"Príčinou rastu hrubého domáceho produktu bol aj v úvode roka predovšetkým zahraničný dopyt. Naopak, ruku k dielu zrejme nepridala a na raste HDP sa príliš nepodieľala domáca spotreba, ktorá bola aj naďalej ovplyvňovaná opatrným správaním spotrebiteľov v podmienkach vysokej nezamestnanosti," domnieva sa analytička Poštovej banky Eva Sadovská.

Podľa hlavného ekonóma UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka sa pod nižší rast podpísal pravdepodobne slabší externý dopyt aj dlhšia zima, ktorá mohla spomaliť očakávanú stabilizáciu stavebníctva. "Domáci dopyt ostáva extrémne slabý, pravdepodobne stále vo všetkých zložkách – naznačuje to pokračujúci pokles maloobchodných tržieb, pokles bankových úverov poskytnutých nefinančným podnikom, ako aj medziročne klesajúce výdavky štátneho rozpočtu," približuje analytik.

Pozitívne sa však dá hodnotiť skutočnosť, že medzištvrťročný rast ekonomiky sa začiatkom tohto roka zrýchlil z predchádzajúcich 0,1 % na 0,3 %, upozorňuje Martin Baláž zo Slovenskej sporiteľne. Na celý rok avizujú analytici rast slovenského hospodárstva o 0,5 % až 1 %, a to za predpokladu, že v zahraničí dôjde k postupnému oživeniu hlavných obchodných partnerov SR.

"Predovšetkým prvá polovica roka 2013 bude ťažším obdobím pre slovenský priemysel aj celé hospodárstvo, nakoľko naša ekonomika bude ovplyvňovaná slabším dopytom spoza hraníc a zároveň aj slabšou domácou spotrebou," upozorňuje Sadovská. Riziká sú podľa Koršňáka najmä v externom prostredí a prípadnom posune zotavenia ekonomík eurozóny na neskôr.