Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aktuálne sa tak slovenská ekonomika nachádza 3,6 % nad predpandemickým maximom z konca roka 2019.
Autor TASR
Bratislava 26. decembra (TASR) - Vývoj slovenskej ekonomiky v končiacom sa roku 2023 ovplyvnila najmä vysoká inflácia a jej negatívny vplyv na spotrebu obyvateľov. Hospodársky rast tak podporil najmä zahraničný dopyt, zhodnotili ekonomickí analytici.
Inflácia v SR bola veľkú časť roka dvojciferná, aj keď postupne klesala z 15,2 % v januári na úroveň okolo 6 % v decembri. "Spotreba domácností podľa očakávaní tlaku vysokých cien neodolala a v reálnom vyjadrení klesla okolo 2,5 %. Pri dvojcifernej miere inflácie to vôbec nie je veľa, čo si však do veľkej miery odniesla aj miera úspor, ktorá klesla na historické minimá," priblížil analytik Tatra banky Boris Fojtík.
Pozitívnu úlohu v zmiernení poklesu domácej spotreby podľa neho zohrali dynamicky rastúce mzdy, ktoré by v priemere za celý rok mali vzrásť o približne 9 %. Ekonóm upozornil, že napriek podpore zo strany fiškálnej politiky, s deficitom cez 6 % hrubého domáceho produktu (HDP), ako aj zdrojom z eurofondov sa ekonomike podarí za celý rok zvýšiť výkon len o niečo viac ako 1 %.
Makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák na druhej strane vyzdvihol, že sa hospodárstvu v roku 2023 darilo rásť aj v prostredí zvýšenej inflácie a spomaľujúcej globálnej ekonomickej aktivity. Aktuálne sa tak slovenská ekonomika nachádza 3,6 % nad predpandemickým maximom z konca roka 2019.
"Predpokladali sme, že rast ekonomiky bude poháňaný investičnou aktivitou vďaka eurofondom a plánu obnovy. Hoci investície rástli a pozitívne prispievali k rastu, vplyv nebol tak výrazný, ako sa pôvodne čakalo. Prekvapivým ťahúňom sa stal zahraničný obchod, kde sme videli solídny výkon exportu a výrazný pokles importu," priblížil Horňák s tým, že tento vývoj je najmä výsledkom dobrého výkonu slovenských automobiliek.
Kým po minulé roky bol spotrebiteľ významným zdrojom hospodárskeho rastu SR, v roku 2023 sa jeho "zásluhy" vytratili, podčiarkol analytik 365.bank Tomáš Boháček. Ovplyvnilo to pomerne dlhé obdobie vyššej inflácie, rast úrokových nákladov a pokles úspor.
"Rast ekonomiky sa tak musel oprieť o zahraničný obchod, keď konkrétne automobilky profitovali z dobiehania objednávok z minulých období, čo vzhľadom na náš status "malej veľmoci" v tomto sektore pomáhalo stále aj samotnej ekonomike. Ostatné odvetvia však už najmä v druhej polovici roka pociťovali to, čo očakávame aj v novom roku pri všetkých sektoroch, a síce pokles zahraničného dopytu," doplnil analytik.
Inflácia v SR bola veľkú časť roka dvojciferná, aj keď postupne klesala z 15,2 % v januári na úroveň okolo 6 % v decembri. "Spotreba domácností podľa očakávaní tlaku vysokých cien neodolala a v reálnom vyjadrení klesla okolo 2,5 %. Pri dvojcifernej miere inflácie to vôbec nie je veľa, čo si však do veľkej miery odniesla aj miera úspor, ktorá klesla na historické minimá," priblížil analytik Tatra banky Boris Fojtík.
Pozitívnu úlohu v zmiernení poklesu domácej spotreby podľa neho zohrali dynamicky rastúce mzdy, ktoré by v priemere za celý rok mali vzrásť o približne 9 %. Ekonóm upozornil, že napriek podpore zo strany fiškálnej politiky, s deficitom cez 6 % hrubého domáceho produktu (HDP), ako aj zdrojom z eurofondov sa ekonomike podarí za celý rok zvýšiť výkon len o niečo viac ako 1 %.
Makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák na druhej strane vyzdvihol, že sa hospodárstvu v roku 2023 darilo rásť aj v prostredí zvýšenej inflácie a spomaľujúcej globálnej ekonomickej aktivity. Aktuálne sa tak slovenská ekonomika nachádza 3,6 % nad predpandemickým maximom z konca roka 2019.
"Predpokladali sme, že rast ekonomiky bude poháňaný investičnou aktivitou vďaka eurofondom a plánu obnovy. Hoci investície rástli a pozitívne prispievali k rastu, vplyv nebol tak výrazný, ako sa pôvodne čakalo. Prekvapivým ťahúňom sa stal zahraničný obchod, kde sme videli solídny výkon exportu a výrazný pokles importu," priblížil Horňák s tým, že tento vývoj je najmä výsledkom dobrého výkonu slovenských automobiliek.
Kým po minulé roky bol spotrebiteľ významným zdrojom hospodárskeho rastu SR, v roku 2023 sa jeho "zásluhy" vytratili, podčiarkol analytik 365.bank Tomáš Boháček. Ovplyvnilo to pomerne dlhé obdobie vyššej inflácie, rast úrokových nákladov a pokles úspor.
"Rast ekonomiky sa tak musel oprieť o zahraničný obchod, keď konkrétne automobilky profitovali z dobiehania objednávok z minulých období, čo vzhľadom na náš status "malej veľmoci" v tomto sektore pomáhalo stále aj samotnej ekonomike. Ostatné odvetvia však už najmä v druhej polovici roka pociťovali to, čo očakávame aj v novom roku pri všetkých sektoroch, a síce pokles zahraničného dopytu," doplnil analytik.
