Sadovská pripomína, že aj napriek pomalému hospodárskemu rastu stále patríme medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky v EÚ.
Autor TASR
Bratislava 5. júna (TASR) - Zverejnenie štruktúry rastu slovenskej ekonomiky v 1. štvrťroku Štatistickým úradom (ŠÚ) SR neprinieslo žiadne prekvapenia. Hospodárstvo aj naďalej ťahá výlučne zahraničný dopyt. "Domáci dopyt nejaví známky oživenia a ďalej klesá. Pokles pritom môžeme pozorovať vo všetkých troch hlavných komponentoch – spotreby domácností, spotreby vlády aj investíciách," konštatuje hlavný ekonóm UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Slovenské hospodárstvo je tak vo veľkej miere závislé od externého dopytu a aj keď ekonomika naďalej rastie, práve nižší záujem o slovenské produkty zo strany zahraničných odberateľov je príčinou spomaľovania rastu. Ten v 1. kvartáli klesol na 0,6 %. "Slabšie objednávky evidované priemyselníkmi ovplyvňujú nielen pomalší rast objemu ich výroby, ale i slabšiu investičnú aktivitu firiem," približuje analytička Poštovej banky Eva Sadovská.
Medziročný pokles investícií o 8,4 % bol pritom najvýraznejší od krízového roka 2009, upozorňuje Martin Baláž zo Slovenskej sporiteľne. Klesajú investície verejnej správy, ale aj súkromného sektora. "Menej investícií podnikateľov súvisí s neistotou ohľadom ďalšieho vývoja ekonomiky a najmä s očakávaniami, že eurozóna tento rok zostane v recesii," vysvetľuje analytik.
Sadovská pripomína, že aj napriek pomalému hospodárskemu rastu stále patríme medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky v EÚ. Počas prvého štvrťroka sa totiž do recesie dostala alebo v nej zotrvala takmer polovica krajín, vrátane únie a eurozóny ako celku. "Predpokladáme, že horšia bude pre našu ekonomiku prvá polovica roka 2013, s blížiacim sa prelomom rokov 2013–2014 by mohlo prísť aspoň k určitému oživeniu," avizuje. Rast slovenskej ekonomiky na celý rok odhadujú analytici v rozpätí 0,5 až 1 %.
Slovenské hospodárstvo je tak vo veľkej miere závislé od externého dopytu a aj keď ekonomika naďalej rastie, práve nižší záujem o slovenské produkty zo strany zahraničných odberateľov je príčinou spomaľovania rastu. Ten v 1. kvartáli klesol na 0,6 %. "Slabšie objednávky evidované priemyselníkmi ovplyvňujú nielen pomalší rast objemu ich výroby, ale i slabšiu investičnú aktivitu firiem," približuje analytička Poštovej banky Eva Sadovská.
Medziročný pokles investícií o 8,4 % bol pritom najvýraznejší od krízového roka 2009, upozorňuje Martin Baláž zo Slovenskej sporiteľne. Klesajú investície verejnej správy, ale aj súkromného sektora. "Menej investícií podnikateľov súvisí s neistotou ohľadom ďalšieho vývoja ekonomiky a najmä s očakávaniami, že eurozóna tento rok zostane v recesii," vysvetľuje analytik.
Sadovská pripomína, že aj napriek pomalému hospodárskemu rastu stále patríme medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky v EÚ. Počas prvého štvrťroka sa totiž do recesie dostala alebo v nej zotrvala takmer polovica krajín, vrátane únie a eurozóny ako celku. "Predpokladáme, že horšia bude pre našu ekonomiku prvá polovica roka 2013, s blížiacim sa prelomom rokov 2013–2014 by mohlo prísť aspoň k určitému oživeniu," avizuje. Rast slovenskej ekonomiky na celý rok odhadujú analytici v rozpätí 0,5 až 1 %.