Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Reálne úspory by mohlo priniesť roky navrhované a plánované zlúčenie výberu daní a odvodov, bude si však najprv zrejme vyžadovať aj nové investície, avizoval Lehuta.
Autor TASR
Bratislava 15. novembra (TASR) - Časť programového vyhlásenia vlády (PVV), týkajúca sa finančnej oblasti, obsahuje rozumné aj menej rozumné opatrenia. Pozitívom je, že uznáva nevyhnutnosť konsolidácie verejných financií a hovorí o potrebe investícií do znalostí a ľudského kapitálu. Na druhej strane je však málo konkrétne. Upozornili na to ekonomickí analytici oslovení TASR. Programové vyhlásenie schválila vláda Roberta Fica (Smer-SD) v pondelok (13.11.), v týchto dňoch o ňom rokuje parlament.
"Znižovanie deficitu aspoň o 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) od nás vyžadujú európske i národné rozpočtové pravidlá, takže takýto záväzok sa dá považovať za akúsi povinnú jazdu," pripomenul analytik VÚB Michal Lehuta. Výdavkové opatrenia bez konkrétneho vyčíslenia sú podľa neho menej uveriteľné ako tie príjmové, aj keď na nich by malo ministerstvo financií tiež pracovať.
Reálne úspory by mohlo priniesť roky navrhované a plánované zlúčenie výberu daní a odvodov, bude si však najprv zrejme vyžadovať aj nové investície, avizoval Lehuta. "Vyššie zdanenie nehnuteľností a spotreby s negatívnymi externalitami patria k opatreniam, ktoré podľa ekonomických štúdií menej škodia hospodárskemu rastu. Naopak, priame dane, či už pre firmy alebo fyzické osoby uškodia ekonomike, a teda aj celkovým príjmom, pravdepodobne viac," upozornil. Príjmy dane z príjmu fyzických osôb môže podľa neho zvýšiť adresnejšie nastavenie daňového bonusu.
Avizované zníženie deficitu o 0,5 % HDP v budúcom roku považuje analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš za málo ambiciózny plán. Finančné trhy majú podľa neho v aktuálnych cenách započítanú vyššiu mieru ozdravenia verejných financií. Už najbližší pondelok (20.11.), pri poslednej aukcii štátnych dlhopisov v tomto roku sa tak ukáže, nakoľko uverili vyhláseniam o zodpovednej konsolidácií, varoval.
Z pohľadu avizovaného progresívneho zdanenia možno podľa Kočiša pozitívne hodnotiť pamätanie na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. "No zároveň máme za to, že navrhované kroky môžu až neprimerane zaťažiť strednú vrstvu obyvateľstva, čo v konečnom dôsledku podporí ďalší odliv šikovných mozgov do zahraničia. To je v protiklade s cieľmi, ktoré si toto PVV kladie," pripomenul.
Rovnako nepovažuje za šťastné smerovanie k zdaneniu "nadmerných" ziskov vybraných sektorov, korporácií, či dokonca jednotlivých právnických alebo fyzických osôb. "Z nášho pohľadu by bolo prínosnejšie mierne a rovnomerne zvýšiť dane pre všetkých, vrátane zrušenia rôznych výnimiek z DPH a sústrediť sa najmä na efektívnejší výber daní," priblížil analytik.
Pozitívne hodnotí odhodlanie vlády vyššie zdaniť negatívne externality a zvýšiť význam environmentálneho zdaňovania. "Rovnako je pozitívne, že sa do PVV dostala snaha o zameranie pozornosti na kvalitu dát. Dôležité však bude, či budú aj rozhodnutia na základe dát a odborníkov prijímané," doplnil Kočiš.
"Znižovanie deficitu aspoň o 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) od nás vyžadujú európske i národné rozpočtové pravidlá, takže takýto záväzok sa dá považovať za akúsi povinnú jazdu," pripomenul analytik VÚB Michal Lehuta. Výdavkové opatrenia bez konkrétneho vyčíslenia sú podľa neho menej uveriteľné ako tie príjmové, aj keď na nich by malo ministerstvo financií tiež pracovať.
Reálne úspory by mohlo priniesť roky navrhované a plánované zlúčenie výberu daní a odvodov, bude si však najprv zrejme vyžadovať aj nové investície, avizoval Lehuta. "Vyššie zdanenie nehnuteľností a spotreby s negatívnymi externalitami patria k opatreniam, ktoré podľa ekonomických štúdií menej škodia hospodárskemu rastu. Naopak, priame dane, či už pre firmy alebo fyzické osoby uškodia ekonomike, a teda aj celkovým príjmom, pravdepodobne viac," upozornil. Príjmy dane z príjmu fyzických osôb môže podľa neho zvýšiť adresnejšie nastavenie daňového bonusu.
Avizované zníženie deficitu o 0,5 % HDP v budúcom roku považuje analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš za málo ambiciózny plán. Finančné trhy majú podľa neho v aktuálnych cenách započítanú vyššiu mieru ozdravenia verejných financií. Už najbližší pondelok (20.11.), pri poslednej aukcii štátnych dlhopisov v tomto roku sa tak ukáže, nakoľko uverili vyhláseniam o zodpovednej konsolidácií, varoval.
Z pohľadu avizovaného progresívneho zdanenia možno podľa Kočiša pozitívne hodnotiť pamätanie na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. "No zároveň máme za to, že navrhované kroky môžu až neprimerane zaťažiť strednú vrstvu obyvateľstva, čo v konečnom dôsledku podporí ďalší odliv šikovných mozgov do zahraničia. To je v protiklade s cieľmi, ktoré si toto PVV kladie," pripomenul.
Rovnako nepovažuje za šťastné smerovanie k zdaneniu "nadmerných" ziskov vybraných sektorov, korporácií, či dokonca jednotlivých právnických alebo fyzických osôb. "Z nášho pohľadu by bolo prínosnejšie mierne a rovnomerne zvýšiť dane pre všetkých, vrátane zrušenia rôznych výnimiek z DPH a sústrediť sa najmä na efektívnejší výber daní," priblížil analytik.
Pozitívne hodnotí odhodlanie vlády vyššie zdaniť negatívne externality a zvýšiť význam environmentálneho zdaňovania. "Rovnako je pozitívne, že sa do PVV dostala snaha o zameranie pozornosti na kvalitu dát. Dôležité však bude, či budú aj rozhodnutia na základe dát a odborníkov prijímané," doplnil Kočiš.
