Frankfurt nad Mohanom 21. júna (TASR) - Európska menová únia je v podstate pakt na večnosť - s vystúpením akejkoľvek krajiny sa vôbec nepočítalo. Napriek tomu bude možno Grécko musieť na túto cestu nastúpiť. Ak sa Atény a veritelia nedohodnú, štátny bankrot bude takmer nevyhnuteľný. Informovala o tom agentúra DPA.

Prezident nemeckej Bundesbanky Jens Weidmann varuje: "Riziko štátneho bankrotu rastie každým dňom." Podľa jeho názoru síce prežitie eura nezávisí od situácie v Grécku, jeho bankrot však môže mať "infekčný" vplyv. Holger Schmieding z Berenberg Bank nepovažuje hrozbu za priveľkú, keďže investori vedia, že sa na Európsku centrálnu banku (ECB) môžu spoľahnúť. Grécky hrubý domáci produkt tvorí len 1,8 % celkového hospodárskeho výsledku eurozóny, Grécko nie je pre žiadny členský štát dôležitým obchodným partnerom a podniky aj banky medzičasom zredukovali svoje obchodné vzťahy s touto krajinou.

Vystúpenie Grécka z eurozóny, tzv. Grexit, by však z dlhodobého hľadiska mohlo mať nedozerné následky. "Grexit by znamenal koniec nevratnosti eura," varuje šéf-ekonóm ING-Diba Carsten Brzeski. Riziká vidí aj bývalý prezident ECB Jean-Claude Trichet: "Ak dôjde ku katastrofálnemu vývoju situácie v Grécku, Európa tak celému svetu predvedie, že nebola schopná sa vo vlastnom regióne postarať o stabilitu a poriadok."

V prípade bankrotu bude situácia v Grécku neutešená a nebude závisieť len od ECB. Ak sa zastaví zásobovanie gréckych bánk európskou menou, krajina sa rýchlo dostane do finančnej tiesne. A to znamená kolaps bánk. DZ Bank varuje, že pre nedostatok peňazí môže dôjsť k panickému nákupu potravín a ohrozeniu verejného poriadku. Ak by sa situácia vyhrotila, nebudú sa môcť európske štáty nečinne prizerať, ale uvoľniť rozsiahlu pomoc.

Pokiaľ by Grécko zbankrotovalo, je zavedenie vlastnej meny ekonomicky nevyhnutné. "Ak sa minú peniaze a Atény odmietnu dohodu s veriteľmi, Grécko bude musieť skôr či neskôr vydať vlastnú menu," hovorí Schmieding. DZ Bank zas v jednej svojej štúdii zdôrazňuje, že hoci spočiatku Grécko aspoň "papierovo" zostane súčasťou eurozóny, bude musieť urýchlene tlačiť peniaze vo vlastnej mene, aby zásobilo banky. Teoreticky by štát mohol začať vyplácať mzdy a dôchodky vo forme dlžných úpisov.

Otázka znie, čo nastane po opätovnom zavedení drachmy. Grécka mena bude mať určite nižšiu hodnotu než euro, čo pomôže vývozu, ktorý by bol na svetových trhoch lacnejší. Šéf ekonomického inštitútu Ifo Hans-Werner Sinn je presvedčený, že Grécko by z vystúpenia z eurozóny profitovalo. O to viac, že obyvateľstvo by znova začalo nakupovať domáce produkty, keďže dovoz sa predraží. Na druhej strane ale Brzeski varuje pred rizikom zvýšenia inflácie, nezamestnanosti a sociálnymi nepokojmi.

Grexit by nemusel znamenať začiatok konca eura, i keď grécky premiér Alexis Tsipras hovoril práve o tomto hororovom scenári. Odborník na kapitálové trhy Robert Halver z Baader Bank si myslí, že euro bude bez Grécka stabilnejšie. Atény sa totiž zastávajú zadlžovania a následného škrtania dlhov a navyše nie sú schopné vykonať nevyhnutné reformy. Hlavná ekonómka banky Helaba Gertrud Traudová varuje: "Nutkavé lipnutie na krajine, ktorá ekonomicky ani politicky nespĺňa kritériá kandidáta pre optimálnu menovú zónu, ohrozuje príťažlivosť a stabilitu celku." Podľa nej preto vystúpenie Grécka z eurozóny by ju mohlo ako celok posilniť.

Dôsledky pre trhy by nemali byť výrazné a iba krátkodobé. Šéf-ekonóm Commerzbanky Jörg Krämer si myslí, že po vystúpení Grécka by na určitú dobu zavládla medzi investormi neistota a pravdepodobne aj oslabenie kurzov. "Investori však veľmi rýchlo rozpoznajú, že Grexit neohrozí stabilitu zvyšku menovej únie," hovorí Krämer. Halver taktiež predpokladá krátkodobé poklesy na burzách, ale rovnako aj skoré zotavenie. "Reťaz sa predsa neoslabí, keď sa odstráni jej najslabšie ohnivko."