Bratislava 30. júla (TASR) - Prechod na systém zdaňovania založený na hodnote nehnuteľností by mohol priniesť vyššiu spravodlivosť daňového systému, daňový mix menej obmedzujúci ekonomický rast či nižšiu cyklickosť príjmov samospráv. Mohol by tiež byť efektívnym nástrojom fiškálnej konsolidácie, sekundárne by mohol pomôcť aj stabilizovať ceny nehnuteľností. Vyplýva to z analytického komentára analytikov úseku meny, štatistiky a výskumu (ÚMS) Národnej banky Slovenska (NBS).

"Systém zdaňovania nehnuteľností založený na hodnote nehnuteľnosti je štandardom vo väčšine vyspelých európskych krajín. Prechod na takýto typ systému a zároveň zvýšenie podielu týchto daní odporúča Slovensku väčšina relevantných ekonomických inštitúcií. Výhody hodnotového zdanenia sú najmä vyššia spravodlivosť daňového systému, daňový mix menej obmedzujúci ekonomický rast, nižšia cyklickosť príjmov samospráv a efektívny nástroj fiškálnej konsolidácie," zhodnotili analytici ÚMS.

V európskom kontexte patrí Slovensko ku krajinám s najnižším zdanením nehnuteľností. Nižšie výnosy z dane z nehnuteľností majú už len Litva, Česko a Estónsko, priblížili analytici. Zmenu systému zdanenia nehnuteľnosti pritom podľa nich odporúča aj väčšina relevantných domácich či medzinárodných inštitúcií. Po zmene slovenského daňového systému volá Európska komisia, k odporúčaniam sa pridali aj OECD či Medzinárodný menový fond (MMF). Reforme zdaňovania nehnuteľností sa nebráni ani Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS).

"V súčasnom systéme zdanenia nehnuteľností nie je nijak konzistentne zabezpečená horizontálna férovosť zdanenia," zhodnotili analytici. Podľa odborníkov rozdiely v hodnote nehnuteľností medzi obcami nie sú v systéme premietnuté vôbec, čo má za následok rozdielne zdanenie nehnuteľností naprieč obcami. Existujú tak obce s relatívne nízkou sadzbou dane, no hodnotnými bytmi a na druhej strane obce s relatívne vysokou sadzbou dane, no nízkou hodnotou bytov.

Analytici však upozornili, že k reforme dane z nehnuteľnosti treba pristupovať s ohľadom na špecifiká a historické zvyklosti Slovenska. Slovenské domácnosti totiž majú majetok výrazne koncentrovaný v nehnuteľnostiach. Podľa analytikov takmer 70 % aktív slovenských domácností tvoria nehnuteľnosti určené na bývanie. Nastavenie zdaňovania nehnuteľností tomu preto treba podľa analytikov prispôsobiť.

"Zmena zdaňovania nehnuteľností zo systému založeného na ploche na hodnotový systém so sebou nesie isté náklady, najmä na digitalizáciu a výmenu dát medzi vládnymi inštitúciami a vypracovanie a správu rámca na ohodnocovanie nehnuteľností. Reforma týmto smerom by však mala rad benefitov," zhodnotili analytici. Doplnili, že efektívna komunikácia, načasovanie a systém výnimiek a odkladov by dokázal stlmiť politické náklady na reformu a priniesť efektívnejšie a udržateľnejšie verejné financie.