Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hlavným prekvapením bol relatívne dynamický rast cien telefónnych a internetových služieb (pevných aj mobilných sietí), ktoré sa zvýšili v porovnaní s júlom v priemere o 3 %.
Autor TASR
Bratislava 14. septembra (TASR) - Inflácia v auguste 2018 zrýchlila, výraznejšie zdraželo telefonovanie. Uviedol to v komentári k augustovej inflácii Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
"Hlavným prekvapením bol relatívne dynamický rast cien telefónnych a internetových služieb (pevných aj mobilných sietí), ktoré sa zvýšili v porovnaní s júlom v priemere o 3 % a pridali k rastu inflácie jednu desatinu. Vývoj ostatných položiek spotrebného koša už viac či menej kopíroval očakávania, zvyšovala sa dynamika rastu cien pohonných hmôt, sezónny pokles cien potravín bol miernejší ako v úvode leta a pokračovalo aj zrýchľovanie dopytovej inflácie, ktorá reaguje na rastúce mzdy a silnú spotrebiteľskú dôveru," spresnil.
Ceny potravín a nealkoholických nápojov sa v auguste podľa Koršňáka znížili o 0,4 %, pričom tento pokles je možné plne pripísať na vrub sezónnych faktorov. V úhrne však dynamika medziročného rastu cien potravín a nealkoholických nápojov ostala v porovnaní s júlom na nezmenenej úrovni (3,6 %), keď opačným smerom ako ceny sezónnych potravín v medziročnom porovnaní pôsobil vyprchávajúci bázicky efekt u cien masla či nižšie ceny nealkoholický nápojov.
"Očakávame, že v nasledujúcich mesiacoch by sa medziročná inflácia mala nepatrne spomaľovať k úrovni 2,5 % na konci roka, a to najmä pod vplyvom vyprchávajúceho efektu minuloročného dramatického zdraženia cien masla a neskôr aj vajec. V samom závere roka, respektíve na prelome rokov, by sa do cien potravín však už postupne mohli začať premietať vyššie ceny obilnín v dôsledku sucha v Európe, najmä v západnej Európe a očakávané zmierňovanie medziročného rastu cien potravín v dôsledku bázického efektu (maslo, vajcia) by tak mohli predsa len spomaľovať až zastaviť. Protichodne by mala naďalej pôsobiť aj dopytová inflácia, ktorá by mala aj v nasledujúcich mesiacoch pozvoľna zrýchľovať, pod tlakom dynamicky rastúcich miezd a spotreby domácnosti," myslí si Koršňák. V budúcom roku by sa podľa neho inflácia mala pohybovať počas väčšiny roka na úrovni 2,5 až 3 %.
Podľa Kataríny Muchovej v tomto roku vidieť nárast cien služieb, ktorý odzrkadľuje zlepšujúcu sa situáciu na trhu práce a následne vyšší disponibilný príjem domácností. "V prípade potravín sa už ukazuje bázický efekt z minulého roka. Očakávame, že inflácia by v tomto roku mohla dosiahnuť priemer 2,5 %," myslí si Muchová.
"Kým ešte v roku 2016 sa Slovensko borilo s poklesom cien, tento rok predpokladáme, že nebude mesiac, kedy by inflácia klesla pod 2 % inflačný cieľ. Podľa našich odhadov by inflácia mala zostať do konca roku relatívne stabilná, s miernym poklesom k medziročnej úrovni 2,6 %. Očakávame ale zmenu štruktúry, vplyv cien ropy na infláciu by mal slabnúť, naopak, pozitívny vývoj ekonomiky a miezd na Slovensku by sa mal premietnuť do vyšších cien služieb. Priemer za rok 2018 by mal dosiahnuť úroveň 2,6 %," doplnil Tibor Lörincz, ekonomický analytik Tatrabanky.
Štatistický úrad (ŠÚ) SR v piatok informoval, že v auguste 2018 v porovnaní s augustom 2017 sa spotrebiteľské ceny v úhrne zvýšili o 2,8 %. Spotrebiteľské ceny v auguste v porovnaní s júlom v úhrne vzrástli o 0,2 %. V priemere za osem mesiacov 2018 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2017 sa spotrebiteľské ceny v úhrne zvýšili o 2,6 %.
"Hlavným prekvapením bol relatívne dynamický rast cien telefónnych a internetových služieb (pevných aj mobilných sietí), ktoré sa zvýšili v porovnaní s júlom v priemere o 3 % a pridali k rastu inflácie jednu desatinu. Vývoj ostatných položiek spotrebného koša už viac či menej kopíroval očakávania, zvyšovala sa dynamika rastu cien pohonných hmôt, sezónny pokles cien potravín bol miernejší ako v úvode leta a pokračovalo aj zrýchľovanie dopytovej inflácie, ktorá reaguje na rastúce mzdy a silnú spotrebiteľskú dôveru," spresnil.
Ceny potravín a nealkoholických nápojov sa v auguste podľa Koršňáka znížili o 0,4 %, pričom tento pokles je možné plne pripísať na vrub sezónnych faktorov. V úhrne však dynamika medziročného rastu cien potravín a nealkoholických nápojov ostala v porovnaní s júlom na nezmenenej úrovni (3,6 %), keď opačným smerom ako ceny sezónnych potravín v medziročnom porovnaní pôsobil vyprchávajúci bázicky efekt u cien masla či nižšie ceny nealkoholický nápojov.
"Očakávame, že v nasledujúcich mesiacoch by sa medziročná inflácia mala nepatrne spomaľovať k úrovni 2,5 % na konci roka, a to najmä pod vplyvom vyprchávajúceho efektu minuloročného dramatického zdraženia cien masla a neskôr aj vajec. V samom závere roka, respektíve na prelome rokov, by sa do cien potravín však už postupne mohli začať premietať vyššie ceny obilnín v dôsledku sucha v Európe, najmä v západnej Európe a očakávané zmierňovanie medziročného rastu cien potravín v dôsledku bázického efektu (maslo, vajcia) by tak mohli predsa len spomaľovať až zastaviť. Protichodne by mala naďalej pôsobiť aj dopytová inflácia, ktorá by mala aj v nasledujúcich mesiacoch pozvoľna zrýchľovať, pod tlakom dynamicky rastúcich miezd a spotreby domácnosti," myslí si Koršňák. V budúcom roku by sa podľa neho inflácia mala pohybovať počas väčšiny roka na úrovni 2,5 až 3 %.
Podľa Kataríny Muchovej v tomto roku vidieť nárast cien služieb, ktorý odzrkadľuje zlepšujúcu sa situáciu na trhu práce a následne vyšší disponibilný príjem domácností. "V prípade potravín sa už ukazuje bázický efekt z minulého roka. Očakávame, že inflácia by v tomto roku mohla dosiahnuť priemer 2,5 %," myslí si Muchová.
"Kým ešte v roku 2016 sa Slovensko borilo s poklesom cien, tento rok predpokladáme, že nebude mesiac, kedy by inflácia klesla pod 2 % inflačný cieľ. Podľa našich odhadov by inflácia mala zostať do konca roku relatívne stabilná, s miernym poklesom k medziročnej úrovni 2,6 %. Očakávame ale zmenu štruktúry, vplyv cien ropy na infláciu by mal slabnúť, naopak, pozitívny vývoj ekonomiky a miezd na Slovensku by sa mal premietnuť do vyšších cien služieb. Priemer za rok 2018 by mal dosiahnuť úroveň 2,6 %," doplnil Tibor Lörincz, ekonomický analytik Tatrabanky.
Štatistický úrad (ŠÚ) SR v piatok informoval, že v auguste 2018 v porovnaní s augustom 2017 sa spotrebiteľské ceny v úhrne zvýšili o 2,8 %. Spotrebiteľské ceny v auguste v porovnaní s júlom v úhrne vzrástli o 0,2 %. V priemere za osem mesiacov 2018 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2017 sa spotrebiteľské ceny v úhrne zvýšili o 2,6 %.
