Bratislava 15. januára (TASR) - Inflácia na Slovensku by mala v tomto roku výraznejšie spomaliť. Z vlaňajších dvojciferných hodnôt by sa mala znížiť na úroveň 3 až 4 %. Pomôže vysoký bázický efekt aj pokračujúce dotovanie cien energií, v opačnom smere bude naopak pôsobiť tlak na rast miezd, predpokladajú ekonomickí analytici.

Reagovali tak na údaje o vývoji inflácie v roku 2023, ktoré v pondelok zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR. V priemere za celý rok dosiahla 10,5 %. Maximum zaznamenala inflácia ešte vo februári na úrovni 15,4 %. V decembri medziročný rast cien spomalil už na 5,9 % a prvýkrát od začiatku roka 2022 tak klesol pod hranicu 6 % .

"Inflácia má svoj vrchol už za sebou a v zvoľňovaní dynamiky medziročného rastu bude pokračovať aj v tomto roku, najmä v jeho úvode. Zmierňovanie inflácie bude najmä prvom štvrťroku stále podporovať silný bázicky efekt, inými slovami vysoká porovnávacia základňa z prechádzajúceho roka," priblížil analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Prispeje k tomu podľa neho aj utlmený domáci dopyt či predĺžené dotácie na ceny energií pre domácnosti.

Naopak, spomaľovanie inflácie by podľa neho mohli brzdiť rastúce mzdy a vyššie spotrebné dane a niektoré poplatky štátu alebo samospráv. "Dodatočný impulz cenám, najmä tovarov, by mohli doručiť i znovu zrodené úzke hrdlá a vyššia cena kontajnerovej dopravy - komplikácie v doprave tovarov z Ázie do Európy cez Červené more v dôsledku aktivít extrémistických hnutí na Blízkom východe," doplnil Koršňák.

V štruktúre inflácie budú aj v roku 2024 pretrvávať vplyvy vyšších cien tovarov, najmä potravín, citeľnejšie tlaky však budú na ceny v službách, očakáva makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. "Tie sú ovplyvnené nielen predchádzajúcim nárastom cien komodít, ale čelia aj vyšším mzdovým požiadavkám zamestnancov či nárastu mzdových nákladov zo zákona," vysvetlil.

Aj keď inflácia na Slovensku aj v eurozóne v priebehu minulého roka výrazne spomalila, podľa analytika stále nemáme vyhrané. "Cieľová rovinka jedného - dvoch percent nad inflačným cieľom bude najnáročnejšou časťou, najmä v dôsledku volatility na komoditných trhoch či mzdovo-inflačných tlakov," doplnil Horňák.

Vysoká úroveň inflácie nebola počas predchádzajúcich dvoch rokov dobrou správou pre peňaženky Slovákov, upozornila analytička Wood & Company Eva Sadovská. Aj keď bol v roku 2023 nominálny rast miezd celkom slušný, naďalej bol nižší ako inflácia. Tento rok by sa to malo zmeniť.

"V roku 2024 by mal byť nominálny rast platov o niečo pomalší, ale to už aj inflácia. V roku 2024, po dvoch rokoch reálneho poklesu platov, by sme sa tak už mohli dočkať určitej korekcie, teda opätovného reálneho rastu miezd," avizovala analytička.