Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská defláciu alebo pokles cien na medziročnej báze v nasledujúcich mesiacoch zatiaľ neočakáva.
Autor TASR
Bratislava 15. februára (TASR) – Inflácia dosiahne pravdepodobne svoje dno už v úvode tohto roka, podľa odhadov analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka sa tak stalo už v januári, kedy sa inflácia podľa Štatistického úradu (ŠÚ) SR) prepadla na úroveň 0,7 %. Stiahli ju najmä medziročne nižšie ceny energií a potravín. Analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská defláciu alebo pokles cien na medziročnej báze v nasledujúcich mesiacoch zatiaľ neočakáva.
Podľa Koršňáka by februárová inflácia medziročne mala ostať blízko januárového minima, následne by sa však dynamika jej medziročného rastu mala postupne vrátiť nad jedno percento a smerom k záveru roka by sa postupne mohla zrýchľovať až k úrovni dvoch percent - túto hranicu však pravdepodobne neprekročí.
"Rast cien by už na jar mohla podporiť napríklad zvýšená spotrebná daň na tabak a cigarety. Tá síce vstúpila do platnosti už vo februári, v dôsledku predzásobenia však očakávame jej pôsobenie na infláciu až v nasledujúcich mesiacoch," okomentoval Koršňák s tým, že najväčší efekt na infláciu odhaduje v apríli. Od marca by na infláciu mohlo vplývať aj vyprchanie efektu lacnej ropy, ktorej cena prudko klesla po vypuknutí pandémie nového koronavírusu na jar minulého roka. "Naopak, v nasledujúcich mesiacoch by opačným smerom – smerom k zmierňovaniu inflácie – mali pôsobiť slabnúce dopytové tlaky v ekonomike, vyplývajúce i z očakávaného pomalšieho rastu miezd – ktoré by mohli postupne tlačiť dopytovú infláciu, najmä cez ceny trhových služieb, smerom k úrovni 1 – 1,5 %," vyčíslil analytik.
Sadovská podotkla, že pokles cien tovarov a služieb neočakáva. "Len na pripomenutie, záporná inflácia v rozpätí od -0,9 do 0 % bola evidovaná naposledy v rokoch 2014, 2015 a 2016 – s výnimkou decembra 2016. Inak povedané, počas takmer celých troch rokov každý mesiac ceny tovarov a služieb medziročne klesali o pár desatín percenta alebo stagnovali," poznamenala analytička.
Podľa Sadovskej sa aktuálna recesia a s ňou spojený nárast nezamestnanosti, pokles príjmov a určité limity domácností pri míňaní odzrkadľujú na spotrebe oproti hrozivým očakávaniam pomenej. "Ukazuje sa, že ak aj ľudia počas uplynulých mesiacov míňali menej, tak nie z dôvodu poklesu príjmov, ale preto, že nemali kde pre opatrenia v súvislosti s COVID-19," okomentovala Sadovská.
Podľa Koršňáka by februárová inflácia medziročne mala ostať blízko januárového minima, následne by sa však dynamika jej medziročného rastu mala postupne vrátiť nad jedno percento a smerom k záveru roka by sa postupne mohla zrýchľovať až k úrovni dvoch percent - túto hranicu však pravdepodobne neprekročí.
"Rast cien by už na jar mohla podporiť napríklad zvýšená spotrebná daň na tabak a cigarety. Tá síce vstúpila do platnosti už vo februári, v dôsledku predzásobenia však očakávame jej pôsobenie na infláciu až v nasledujúcich mesiacoch," okomentoval Koršňák s tým, že najväčší efekt na infláciu odhaduje v apríli. Od marca by na infláciu mohlo vplývať aj vyprchanie efektu lacnej ropy, ktorej cena prudko klesla po vypuknutí pandémie nového koronavírusu na jar minulého roka. "Naopak, v nasledujúcich mesiacoch by opačným smerom – smerom k zmierňovaniu inflácie – mali pôsobiť slabnúce dopytové tlaky v ekonomike, vyplývajúce i z očakávaného pomalšieho rastu miezd – ktoré by mohli postupne tlačiť dopytovú infláciu, najmä cez ceny trhových služieb, smerom k úrovni 1 – 1,5 %," vyčíslil analytik.
Sadovská podotkla, že pokles cien tovarov a služieb neočakáva. "Len na pripomenutie, záporná inflácia v rozpätí od -0,9 do 0 % bola evidovaná naposledy v rokoch 2014, 2015 a 2016 – s výnimkou decembra 2016. Inak povedané, počas takmer celých troch rokov každý mesiac ceny tovarov a služieb medziročne klesali o pár desatín percenta alebo stagnovali," poznamenala analytička.
Podľa Sadovskej sa aktuálna recesia a s ňou spojený nárast nezamestnanosti, pokles príjmov a určité limity domácností pri míňaní odzrkadľujú na spotrebe oproti hrozivým očakávaniam pomenej. "Ukazuje sa, že ak aj ľudia počas uplynulých mesiacov míňali menej, tak nie z dôvodu poklesu príjmov, ale preto, že nemali kde pre opatrenia v súvislosti s COVID-19," okomentovala Sadovská.
