Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Krajiny platia vyššie úroky, no tie nie sú určené iba úrokovými sadzbami ECB. Neplatí tiež, že by jediným faktorom bola výška verejného dlhu, zdôraznili analytici.
Autor TASR
Bratislava 30. januára (TASR) - Boj s infláciou prostredníctvom vyšších úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB) zvyšuje výdavky na splátky úverov všetkým, aj vládam. Nie je to však jediný faktor a vysoké úroky môžu platiť aj krajiny s relatívne nízkym súčasným dlhom. Dôležitú rolu zohráva aj vývoj ich verejných financií, sila ekonomiky či výhľad ratingu, upozornili analytici Národnej banky Slovenska (NBS) v aktuálnom komentári k menovej politike Európskej centrálnej banky (ECB).
"Krajiny platia vyššie úroky, no tie nie sú určené iba úrokovými sadzbami ECB. Neplatí tiež, že by jediným faktorom bola výška verejného dlhu," zdôraznili analytici. Ako príklad uvádzajú Francúzsko, ktoré aj napriek verejnému dlhu presahujúcemu 100 % hrubého domáceho produktu (HDP) platí výrazne nižšie úroky ako Slovensko. Naopak, Taliansko dlhodobo platí za svoj dlh najvyššie úroky, a to najmä pre svoj vysoký verejný dlh, ale aj politickú nestabilitu.
Drahšie si podľa ekonómov požičiavajú krajiny nielen s vyšším zadlžením, ale aj s horším ratingom. Ten "známkuje" schopnosť štátu splácať svoje dlhy z viacerých hľadísk. Okrem situácie v rozpočte hodnotí aj očakávaný výkon ekonomiky alebo kvalitu verejnej správy. V prípade, že sú otázniky ohľadom budúcej platobnej schopnosti krajiny, investori si pýtajú prirážku.
Tlak vyšších úrokov pocítia podľa analytikov NBS viac krajiny, ktoré nehospodária udržateľne. "Zadlženosť Slovenska nie je najvyššia v eurozóne, no napriek tomu platíme druhé najvyššie úroky na dlhu. Je to aj preto, lebo stále žijeme na dlh a nemáme plán, ako s tým prestať alebo ako zlepšiť výkon ekonomiky a z dlhu vyrásť," upozornili. Pripomenuli očakávania Európskej komisie (EK), že Slovensko bude mať v súčte za roky 2023 a 2024 najvyšší deficit v eurozóne.
Rôzne rozpočtové hospodárenie krajín má podľa ekonómov za následok nerovný prenos menovej politiky do jednotlivých ekonomík. ECB totiž nastavuje jednotné úrokové sadzby pre celú eurozónu, tie sa však môžu prenášať do rôznych štátov rôznou silou aj podľa toho, v akej situácii sú ich verejné financie či ekonomika. Rozdielna potom v jednotlivých krajinách môže byť aj inflácia.
"Krajiny s vyššou infláciou môžu mať problém konkurovať ostatným, čo by len prehlbovalo náročnosť fungovania v podmienkach spoločnej meny. Preto je dôležité, aby vlády začali, resp. pokračovali s ozdravením svojho hospodárenia a zároveň podporovali dlhodobú výkonnosť ekonomiky," dodali analytici NBS. Zdravšie verejné financie a silnejšia dlhodobá výkonnosť v krajinách eurozóny by tak prispeli aj k hladšiemu fungovaniu spoločnej menovej politiky.
"Krajiny platia vyššie úroky, no tie nie sú určené iba úrokovými sadzbami ECB. Neplatí tiež, že by jediným faktorom bola výška verejného dlhu," zdôraznili analytici. Ako príklad uvádzajú Francúzsko, ktoré aj napriek verejnému dlhu presahujúcemu 100 % hrubého domáceho produktu (HDP) platí výrazne nižšie úroky ako Slovensko. Naopak, Taliansko dlhodobo platí za svoj dlh najvyššie úroky, a to najmä pre svoj vysoký verejný dlh, ale aj politickú nestabilitu.
Drahšie si podľa ekonómov požičiavajú krajiny nielen s vyšším zadlžením, ale aj s horším ratingom. Ten "známkuje" schopnosť štátu splácať svoje dlhy z viacerých hľadísk. Okrem situácie v rozpočte hodnotí aj očakávaný výkon ekonomiky alebo kvalitu verejnej správy. V prípade, že sú otázniky ohľadom budúcej platobnej schopnosti krajiny, investori si pýtajú prirážku.
Tlak vyšších úrokov pocítia podľa analytikov NBS viac krajiny, ktoré nehospodária udržateľne. "Zadlženosť Slovenska nie je najvyššia v eurozóne, no napriek tomu platíme druhé najvyššie úroky na dlhu. Je to aj preto, lebo stále žijeme na dlh a nemáme plán, ako s tým prestať alebo ako zlepšiť výkon ekonomiky a z dlhu vyrásť," upozornili. Pripomenuli očakávania Európskej komisie (EK), že Slovensko bude mať v súčte za roky 2023 a 2024 najvyšší deficit v eurozóne.
Rôzne rozpočtové hospodárenie krajín má podľa ekonómov za následok nerovný prenos menovej politiky do jednotlivých ekonomík. ECB totiž nastavuje jednotné úrokové sadzby pre celú eurozónu, tie sa však môžu prenášať do rôznych štátov rôznou silou aj podľa toho, v akej situácii sú ich verejné financie či ekonomika. Rozdielna potom v jednotlivých krajinách môže byť aj inflácia.
"Krajiny s vyššou infláciou môžu mať problém konkurovať ostatným, čo by len prehlbovalo náročnosť fungovania v podmienkach spoločnej meny. Preto je dôležité, aby vlády začali, resp. pokračovali s ozdravením svojho hospodárenia a zároveň podporovali dlhodobú výkonnosť ekonomiky," dodali analytici NBS. Zdravšie verejné financie a silnejšia dlhodobá výkonnosť v krajinách eurozóny by tak prispeli aj k hladšiemu fungovaniu spoločnej menovej politiky.
