Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z prieskumu tiež vyplynulo, že respondentom by v prípade používania digitálneho eura záležalo najmä na súkromí a na bezpečnosti transakcií.
Autor TASR
Bratislava 26. októbra (TASR) - Približne 34 % Slovákov už počulo alebo čítalo o digitálnom eure a 26 % opýtaných si vie predstaviť, že by ho v budúcnosti používalo. Na druhej strane, viac ako 16 % respondentov nevedelo, či by našli využitie digitálneho eura. Vyplýva to z aktuálnej štúdie analytikov Národnej banky Slovenska (NBS), ktorá analyzuje výsledky prieskumu zameraného na povedomie a záujem Slovákov o možnom využívaní digitálneho eura.
"Keďže sa na konkrétnych parametroch a nastaveniach digitálneho eura v súčasnosti pracuje a komunikačná kampaň ešte neprebiehala, je prirodzené, že spotrebitelia nemajú o ňom dostatok informácií," konštatovali autori štúdie. Cieľom prieskumu bolo podľa nich najmä pomôcť spoznať nastavenie verejnosti voči digitálnej forme hotovosti, aby výsledné riešenie mohlo lepšie zohľadňovať potreby spotrebiteľov a zároveň pomohlo identifikovať potreby komunikácie v budúcnosti.
Projekt digitálneho eura je aktuálne v eurozóne v dvojročnom prípravnom štádiu, v ktorom národné centrálne banky v spolupráci s Európskou centrálnou bankou (ECB) posudzujú možnosti technickej realizácie, nastavenia parametrov a celkového operačného rámca tohto digitálneho doplnku hotovosti.
"Na základe prieskumu by používali digitálne euro skôr mladší a vzdelanejší spotrebitelia. Náklonnosť k používaniu digitálneho eura môžu ovplyvniť, okrem štandardných sociodemografických faktorov, akými sú vek alebo vzdelanie, aj dôvera v inštitúcie, napríklad v centrálnu banku, postoj k hotovosti alebo intenzita používania sociálnych sietí," priblížili autori štúdie. Jednotlivci, ktorí sa hlásia skôr k liberálnym hodnotám, prejavujú podľa nich vyššiu náklonnosť k použitiu digitálneho eura. Respondenti skeptickí voči EÚ prezentovali naopak menší záujem o používanie takejto digitálnej meny.
Z prieskumu tiež vyplynulo, že respondentom by v prípade používania digitálneho eura záležalo najmä na súkromí a na bezpečnosti transakcií. Väčšina opýtaných by do digitálnej meny umiestnila nanajvýš 20 % svojho čistého mesačného príjmu.
Aj keď výsledky prieskumu je potrebné podľa autorov analýzy brať s určitou opatrnosťou, a to vzhľadom na nenáhodný charakter výberu vzorky, ponúkajú viacero poznatkov najmä v porovnaní s podobnými štúdiami v iných krajinách. "Súčasný záujem o používanie digitálneho eura je, napríklad, približne polovičný oproti záujmu zistenému v Rakúsku alebo v Holandsku. Tento výsledok je konzistentný aj s rozdielnou úrovňou finančnej gramotnosti medzi jednotlivými krajinami," doplnili.
"Keďže sa na konkrétnych parametroch a nastaveniach digitálneho eura v súčasnosti pracuje a komunikačná kampaň ešte neprebiehala, je prirodzené, že spotrebitelia nemajú o ňom dostatok informácií," konštatovali autori štúdie. Cieľom prieskumu bolo podľa nich najmä pomôcť spoznať nastavenie verejnosti voči digitálnej forme hotovosti, aby výsledné riešenie mohlo lepšie zohľadňovať potreby spotrebiteľov a zároveň pomohlo identifikovať potreby komunikácie v budúcnosti.
Projekt digitálneho eura je aktuálne v eurozóne v dvojročnom prípravnom štádiu, v ktorom národné centrálne banky v spolupráci s Európskou centrálnou bankou (ECB) posudzujú možnosti technickej realizácie, nastavenia parametrov a celkového operačného rámca tohto digitálneho doplnku hotovosti.
"Na základe prieskumu by používali digitálne euro skôr mladší a vzdelanejší spotrebitelia. Náklonnosť k používaniu digitálneho eura môžu ovplyvniť, okrem štandardných sociodemografických faktorov, akými sú vek alebo vzdelanie, aj dôvera v inštitúcie, napríklad v centrálnu banku, postoj k hotovosti alebo intenzita používania sociálnych sietí," priblížili autori štúdie. Jednotlivci, ktorí sa hlásia skôr k liberálnym hodnotám, prejavujú podľa nich vyššiu náklonnosť k použitiu digitálneho eura. Respondenti skeptickí voči EÚ prezentovali naopak menší záujem o používanie takejto digitálnej meny.
Z prieskumu tiež vyplynulo, že respondentom by v prípade používania digitálneho eura záležalo najmä na súkromí a na bezpečnosti transakcií. Väčšina opýtaných by do digitálnej meny umiestnila nanajvýš 20 % svojho čistého mesačného príjmu.
Aj keď výsledky prieskumu je potrebné podľa autorov analýzy brať s určitou opatrnosťou, a to vzhľadom na nenáhodný charakter výberu vzorky, ponúkajú viacero poznatkov najmä v porovnaní s podobnými štúdiami v iných krajinách. "Súčasný záujem o používanie digitálneho eura je, napríklad, približne polovičný oproti záujmu zistenému v Rakúsku alebo v Holandsku. Tento výsledok je konzistentný aj s rozdielnou úrovňou finančnej gramotnosti medzi jednotlivými krajinami," doplnili.
