Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
ECB v boji s vysokou infláciou okrem zvyšovania úrokových sadzieb zastavila minulý rok nákupy aktív v rámci programu APP, kam patria aj nákupy štátnych dlhopisov.
Autor TASR
Bratislava 3. februára (TASR) - Štruktúra investorov do štátnych dlhopisov sa líši medzi krajinami s vyšším a nižším ratingom. Krajinám s vyšším ratingom ochotne požičiavajú najmä zahraniční investori. Naopak, krajiny s nižším ratingom sa zväčša musia spoliehať na domáce banky a domácnosti. Upozornili na to analytici Národnej banky Slovenska (NBS) v aktuálnom komentári Frankfurtské hárky k menovej politike Európskej centrálnej banky (ECB).
"Na Slovensku bola najväčšia časť dlhopisov vydaných minulý rok odkúpená bankami. Tie kúpili až 43 % a boli tak hlavnými investormi do štátneho dlhu. Druhým najvýznamnejším investorom boli zahraniční investori, ktorí kúpili 36 % novovydaných vládnych dlhopisov," vyčíslili analytici. Potvrdil sa tak dlhodobo veľký význam bankového sektora v tejto oblasti, keďže banky vlastnia približne 30 % nesplatených záväzkov Slovenska.
ECB v boji s vysokou infláciou okrem zvyšovania úrokových sadzieb zastavila minulý rok nákupy aktív v rámci programu APP, kam patria aj nákupy štátnych dlhopisov. Pre trh s vládnymi dlhopismi sa tak stal kľúčový súkromný sektor, pripomenuli ekonómovia. Zahraniční investori a domácnosti sa stali v roku 2023 hlavnými kupcami novovydaných štátnych dlhopisov v eurozóne.
Zvyšovanie úrokových sadzieb ECB sa prejavilo aj zvýšením sadzieb, za ktoré si požičiavajú vlády jednotlivých krajín. "Zahraniční investori aj domácnosti v snahe dosiahnuť zisk flexibilne zareagovali na zmeny výnosov a navýšili svoje držby vládnych dlhopisov väčšiny krajín eurozóny. Napriek tomu, že sa dopyt domácností po vládnych dlhopisoch zvýšil, tak domácnosti stále vlastnia len okolo 3 % vydaných štátnych dlhopisov v eurozóne," priblížili analytici. Banky sa rozhodli v prípade niektorých krajín svoj podiel na financovaní ich dlhu dokonca znížiť.
Aktuálne odhady naznačujú, že v budúcnosti budú novovydané štátne dlhopisy nakupovať prevažne zahraniční investori. Nedostatok záujmu o dlhopisy špecifických krajín však môže prinášať určité riziká. "Krajiny, po ktorých dlhopisoch bude menší dopyt, budú nútené motivovať investorov vyššími výnosmi. To však prinesie zvýšenie nákladov na splácanie tohto dlhu v budúcnosti," avizovali analytici NBS. Lepšie hospodárenie vlád a ekonomický rast by podľa nich mohli zlepšiť udržateľnosť verejných dlhov.
"Na Slovensku bola najväčšia časť dlhopisov vydaných minulý rok odkúpená bankami. Tie kúpili až 43 % a boli tak hlavnými investormi do štátneho dlhu. Druhým najvýznamnejším investorom boli zahraniční investori, ktorí kúpili 36 % novovydaných vládnych dlhopisov," vyčíslili analytici. Potvrdil sa tak dlhodobo veľký význam bankového sektora v tejto oblasti, keďže banky vlastnia približne 30 % nesplatených záväzkov Slovenska.
ECB v boji s vysokou infláciou okrem zvyšovania úrokových sadzieb zastavila minulý rok nákupy aktív v rámci programu APP, kam patria aj nákupy štátnych dlhopisov. Pre trh s vládnymi dlhopismi sa tak stal kľúčový súkromný sektor, pripomenuli ekonómovia. Zahraniční investori a domácnosti sa stali v roku 2023 hlavnými kupcami novovydaných štátnych dlhopisov v eurozóne.
Zvyšovanie úrokových sadzieb ECB sa prejavilo aj zvýšením sadzieb, za ktoré si požičiavajú vlády jednotlivých krajín. "Zahraniční investori aj domácnosti v snahe dosiahnuť zisk flexibilne zareagovali na zmeny výnosov a navýšili svoje držby vládnych dlhopisov väčšiny krajín eurozóny. Napriek tomu, že sa dopyt domácností po vládnych dlhopisoch zvýšil, tak domácnosti stále vlastnia len okolo 3 % vydaných štátnych dlhopisov v eurozóne," priblížili analytici. Banky sa rozhodli v prípade niektorých krajín svoj podiel na financovaní ich dlhu dokonca znížiť.
Aktuálne odhady naznačujú, že v budúcnosti budú novovydané štátne dlhopisy nakupovať prevažne zahraniční investori. Nedostatok záujmu o dlhopisy špecifických krajín však môže prinášať určité riziká. "Krajiny, po ktorých dlhopisoch bude menší dopyt, budú nútené motivovať investorov vyššími výnosmi. To však prinesie zvýšenie nákladov na splácanie tohto dlhu v budúcnosti," avizovali analytici NBS. Lepšie hospodárenie vlád a ekonomický rast by podľa nich mohli zlepšiť udržateľnosť verejných dlhov.
