Bratislava 17. apríla (TASR) - Slovensko aj vlani hospodárilo s výrazným, aj keď nižším ako očakávaným deficitom verejných financií. Situácia sa v porovnaní s predošlým rokom nezlepšila a konsolidácia tak naďalej ostáva nevyhnutná pre udržateľné verejné financie, upozornili analytici Národnej banky Slovenska (NBS) v komentári k jarnej notifikácii deficitu a dlhu, ktorú vo štvrtok zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Schodok verejných financií dosiahol v minulom roku úroveň 5,3 % hrubého domáceho produktu (HDP). V medziročnom porovnaní išlo o zhoršenie o 0,1 percentuálneho bodu (p. b.). Oproti schválenému rozpočtu bol deficit naopak nižší o 0,7 p. b. Výsledok bol tiež menší, ako predpokladali inštitúcie monitorujúce vývoj rozpočtu.

„Medziročne sa rozpočtová bilancia mierne zhoršila. Prijaté príjmové opatrenia na rok 2024 a nižšia potreba výdavkov na energokompenzácie sa použili na financovanie dodatočných výdavkov. Ide najmä o sociálne výdavky, platy zamestnancov vo verejnom sektore a spotrebu tovarov a služieb verejného sektora,“ priblížili analytici. Deficit tak naďalej presahuje referenčný limit 3 % HDP stanovený európskymi pravidlami a Slovensko zotrváva v procedúre nadmerného deficitu.

K lepšiemu ako rozpočtovanému hospodáreniu prispel podľa ekonómov najmä lepší výnos nedaňových príjmov a tržieb za poskytované verejné služby, kam patria napríklad miestne poplatky. Pozitívny vývoj nedaňových príjmov ovplyvnili aj vyššie dividendy zo štátnych podnikov a úrokové príjmy z úročenia naakumulovaných rezerv. Daňové príjmy sa po očistení o vplyv poistného plateného štátom vyvíjali v súlade s rozpočtom. Mierne zaostávanie výberu dane z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebných daní bolo kompenzované vývojom v iných príjmových položkách.

Vyššie peňažné sociálne výdavky, najmä dôchodky, podľa analytikov NBS naopak zhoršovali bilanciu vlaňajšieho rozpočtu. Dodatočné výdavky si vyžiadali aj mzdové opatrenia prijaté počas roka ako jednorazové príspevky pre vybrané skupiny zamestnancov verejnej správy. Negatívny vplyv mali tiež vyššie ako očakávané náklady na energopomoc financované z domácich zdrojov.

Hrubý verejný dlh SR vzrástol minulý rok na úroveň 59,3 % HDP. K rastu dlhu významne prispel primárny rozpočtový deficit a s ním spojená potreba financovania. „V pôvodnom rozpočtovom pláne sa predpokladal hotovostný deficit vyšší o viac ako jednu miliardu eur v porovnaní so skutočnosťou. To malo vplyv na vyššiu emisiu dlhu a predzásobenie. Zvýšenie finančných rezerv z pôžičiek malo zároveň vplyv na rast zadlženia,“ vysvetlili analytici.

Aj napriek nižšiemu deficitu tak výsledné zadlženie prekonalo rozpočtový plán o 1 p. b. Miera zadlženia zároveň o viac ako 6 p. b. presahuje úroveň najvyššieho 5. sankčného pásma dlhovej brzdy.