Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vo februári sa síce znížil prílev nezamestnaných do evidencie úradov práce, bolo to však sprevádzané aj výrazným znížením absorpcie nezamestnaných trhom práce.
Autor TASR
Bratislava 22. marca (TASR) – Celková miera februárovej nezamestnanosti dosiahla po sezónnom očistení údajov hodnotu 8,5 %. Nezamestnanosť tak kontinuálne rastie už od septembra 2020. Od septembra pribudlo približne 10.000 nezamestnaných a februárová nezamestnanosť je najvyššia od polovice roka 2017. Zhrnuli to analytici úseku meny, štatistiky a výskumu (ÚMS) Národnej banky Slovenska (NBS). Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák sa domnieva, že miera nezamestnanosti sa na úroveň z konca roku 2019 pravdepodobne nedostane skôr ako v druhej polovici roku 2023.
Analytici ÚMS zdôraznili, že nezamestnaným sa nedarí vrátiť sa na trh práce. "Znižuje sa voľný počet pracovných miest a pravdepodobne tiež dochádza k nesúladu medzi ponukou a dopytom na pracovnom trhu," podotkli. Mierne pritom klesá prítok uchádzačov do evidencie a dobrou správou podľa nich je, že sa tak deje vo všetkých sektoroch ekonomiky.
Koršňák poznamenal, že aj vďaka podporným schémam pre zamestnávateľov, ale najmä pre odolnejší priemysel počas druhej vlny pandémie, momentálne nárast nezamestnanosti ani zďaleka nedosahuje dynamiky ako za čias prvej jarnej vlny.
Vo februári sa síce znížil prílev nezamestnaných do evidencie úradov práce, bolo to však sprevádzané aj výrazným znížením absorpcie nezamestnaných trhom práce. Menej nových nezamestnaných prichádzalo najmä z priemyslu či zo sektoru verejnej správy, ale aj z niektorých sektorov služieb ako obchod, IT a financie. Naopak, prílev nových nezamestnaných sa zvýšil zo segmentov, ako sú reštaurácie, hotely, rekreácia či rôzne administratívne činnosti.
"Zdá sa, že druhá vlna pandémie by mohla mať miernejšie negatívne ekonomické prejavy ako jej prvá vlna, najmä v priemysle," podotkol Koršňák s tým, že druhá vlna síce bude trvať dlhšie, spolu s opatreniami na udržanie pracovných miest by však jej negatívne dosahy na nezamestnanosť mohli byť limitované a výrazne miernejšie ako počas jarnej vlny. Najmä pri umelo podporených pracovných miestach očakáva Koršňák v druhej polovici roka ďalšiu vlnu prepúšťania. Na druhej strane, podporné opatrenia sa zrejme skončia až po odznení pandémie, čiže v čase, keď by sa už mal naštartovať ekonomický rast. Vyšší prítok nezamestnaných do evidencie by tak mohol byť kompenzovaný vyššou absorpciou nezamestnaných trhom práce.
Analytici ÚMS zdôraznili, že nezamestnaným sa nedarí vrátiť sa na trh práce. "Znižuje sa voľný počet pracovných miest a pravdepodobne tiež dochádza k nesúladu medzi ponukou a dopytom na pracovnom trhu," podotkli. Mierne pritom klesá prítok uchádzačov do evidencie a dobrou správou podľa nich je, že sa tak deje vo všetkých sektoroch ekonomiky.
Koršňák poznamenal, že aj vďaka podporným schémam pre zamestnávateľov, ale najmä pre odolnejší priemysel počas druhej vlny pandémie, momentálne nárast nezamestnanosti ani zďaleka nedosahuje dynamiky ako za čias prvej jarnej vlny.
Vo februári sa síce znížil prílev nezamestnaných do evidencie úradov práce, bolo to však sprevádzané aj výrazným znížením absorpcie nezamestnaných trhom práce. Menej nových nezamestnaných prichádzalo najmä z priemyslu či zo sektoru verejnej správy, ale aj z niektorých sektorov služieb ako obchod, IT a financie. Naopak, prílev nových nezamestnaných sa zvýšil zo segmentov, ako sú reštaurácie, hotely, rekreácia či rôzne administratívne činnosti.
"Zdá sa, že druhá vlna pandémie by mohla mať miernejšie negatívne ekonomické prejavy ako jej prvá vlna, najmä v priemysle," podotkol Koršňák s tým, že druhá vlna síce bude trvať dlhšie, spolu s opatreniami na udržanie pracovných miest by však jej negatívne dosahy na nezamestnanosť mohli byť limitované a výrazne miernejšie ako počas jarnej vlny. Najmä pri umelo podporených pracovných miestach očakáva Koršňák v druhej polovici roka ďalšiu vlnu prepúšťania. Na druhej strane, podporné opatrenia sa zrejme skončia až po odznení pandémie, čiže v čase, keď by sa už mal naštartovať ekonomický rast. Vyšší prítok nezamestnaných do evidencie by tak mohol byť kompenzovaný vyššou absorpciou nezamestnaných trhom práce.
