Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jedna z najdôležitejších vecí vo finančníctve je podľa analytika dôvera.
Autor TASR
Bratislava 15. septembra (TASR) – Finančný systém v súčasnosti vo veľkej miere stojí na dôvere. Význam pádu americkej banky Lehman Brothers a rozhodnutie nezachrániť jednu z vtedy najväčších investičných bánk malo preto aj veľký psychologický efekt, myslí si analytik Saxo Bank Tomáš Daňhel. Kríza by podľa analytikov pravdepodobne prišla tak či onak, krach Lehman Brothers však zohral kľúčovú úlohu.
Jedna z najdôležitejších vecí vo finančníctve je podľa analytika dôvera. "Ak je však základný stavebný prvok narušený, má to katastrofálne následky, ktorých sme boli pred desiatimi rokmi svedkami," opísal situáciu Daňhel. Pád Lehman Brothers v roku 2008 zároveň preukázal, že americká vláda a centrálna banka sú ochotné nechať zbankrotovať veľkú finančnú inštitúciu, priblížil analytik X-Trade Brokers Kamil Boros. Táto udalosť bola podľa neho jedným z kľúčových okamihov krízy, ktorý mal za následok zmrazenie finančných trhov.
Kríza by však podľa hlavnej ekonómky Slovenskej sporiteľne Márie Valachyovej prišla tak či onak. Krach takej významnej banky ale poukázal na hĺbku problémov amerického finančného sektora. Trhy začali panikáriť, čo viedlo k tomu, že do problémov sa dostali aj ďalšie finančné inštitúcie, podotkla analytička Poštovej banky Jana Glasová.
Ako dodala, finančná kríza sa postupne preliala aj do reálnej ekonomiky a viedla k hospodárskej kríze, ktorá spôsobila recesiu vo väčšine krajín vyspelého, a tiež rozvojového sveta vrátane Európy aj Slovenska. "Kríza mala, samozrejme, výrazný vplyv na bežných ľudí, ktorí prichádzali o prácu, a rady na úradoch práce sa rýchlo predlžovali. Množstvo ľudí kvôli strate zamestnania nedokázalo splácať svoje úvery a hypotéky a prichádzali aj o strechu nad hlavou," priblížila analytička. Boros zároveň poukázal na to, že počas krízy došlo k prečisteniu trhu – niektoré inštitúcie tlak nevydržali a skrachovali, niektoré vyšli z krízy silnejšie.
Primárnou príčinou krízy bola podľa Borosa hypotekárna bublina v USA. "V tej malo prsty viacero faktorov, od nízkych úrokov FED-u, cez podporu zadlžovania sa domácností zo strany štátu, rizikové správanie sa bánk až po vysoký prílev kapitálu do USA zo strany rozvíjajúcich sa ekonomík na čele s Čínou, ktoré oslabovali svoje meny tým, že nakupovali americké dlhopisy a znižovali tak úročenie v USA," načrtol dôvody vzniku vtedajšej krízy analytik.
Jedna z najdôležitejších vecí vo finančníctve je podľa analytika dôvera. "Ak je však základný stavebný prvok narušený, má to katastrofálne následky, ktorých sme boli pred desiatimi rokmi svedkami," opísal situáciu Daňhel. Pád Lehman Brothers v roku 2008 zároveň preukázal, že americká vláda a centrálna banka sú ochotné nechať zbankrotovať veľkú finančnú inštitúciu, priblížil analytik X-Trade Brokers Kamil Boros. Táto udalosť bola podľa neho jedným z kľúčových okamihov krízy, ktorý mal za následok zmrazenie finančných trhov.
Kríza by však podľa hlavnej ekonómky Slovenskej sporiteľne Márie Valachyovej prišla tak či onak. Krach takej významnej banky ale poukázal na hĺbku problémov amerického finančného sektora. Trhy začali panikáriť, čo viedlo k tomu, že do problémov sa dostali aj ďalšie finančné inštitúcie, podotkla analytička Poštovej banky Jana Glasová.
Ako dodala, finančná kríza sa postupne preliala aj do reálnej ekonomiky a viedla k hospodárskej kríze, ktorá spôsobila recesiu vo väčšine krajín vyspelého, a tiež rozvojového sveta vrátane Európy aj Slovenska. "Kríza mala, samozrejme, výrazný vplyv na bežných ľudí, ktorí prichádzali o prácu, a rady na úradoch práce sa rýchlo predlžovali. Množstvo ľudí kvôli strate zamestnania nedokázalo splácať svoje úvery a hypotéky a prichádzali aj o strechu nad hlavou," priblížila analytička. Boros zároveň poukázal na to, že počas krízy došlo k prečisteniu trhu – niektoré inštitúcie tlak nevydržali a skrachovali, niektoré vyšli z krízy silnejšie.
Primárnou príčinou krízy bola podľa Borosa hypotekárna bublina v USA. "V tej malo prsty viacero faktorov, od nízkych úrokov FED-u, cez podporu zadlžovania sa domácností zo strany štátu, rizikové správanie sa bánk až po vysoký prílev kapitálu do USA zo strany rozvíjajúcich sa ekonomík na čele s Čínou, ktoré oslabovali svoje meny tým, že nakupovali americké dlhopisy a znižovali tak úročenie v USA," načrtol dôvody vzniku vtedajšej krízy analytik.
