Bratislava 11. augusta (TASR) – Európu, a tým aj Slovensko, čaká podľa viacerých analytikov v nasledujúcich rokoch rast cien elektrickej energie. Dôvodom je zvyšujúci sa pomer drahších alternatívnych zdrojov v energetickom mixe, ale napríklad aj rastúca cena emisných povoleniek. Podnikatelia upozorňujú na pokles konkurencieschopnosti a sťažujú sa na už dnes vysoké koncové ceny energie.

Hoci v súčasnosti tlačia ceny energií smerom nadol obchodné vojny a obavy z celosvetovej recesie, cena elektrickej energie bude v nasledujúcich rokoch podľa analytikov rásť. "Je to preto, že cena elektriny je stále viac regulovaná," myslí si hlavný ekonóm Czech Fund Lukáš Kovanda. "Európska komisia totiž zregulovala trh s emisnými povolenkami na vypúšťanie oxidu uhličitého takým spôsobom, že emisná povolenka na vypustenie jednej tony oxidu uhličitého zdražela od začiatku roka 2018 do súčasnosti o závratných 265 percent," upozornil Kovanda. Európsky trh s elektrickou energiou podľa Kovandu ovplyvní aj zatváranie nemeckých uholných a jadrových elektrární či masívny nástup elektromobility.

Rast cien elektriny v budúcom roku pre domácnosti a malé podniky očakával už začiatkom júna vzhľadom na vývoj cien na komoditnej burze v Prahe aj Martin Semrič, portfólio manažér spoločnosti Magna Energia. Cena jednej megawatthodiny (MWh) by podľa neho mohla stúpnuť o približne desať eur. "V porovnaní s dneškom by tak elektrina medziročne zdražela asi o 20 %," povedal.

Slovenskí podnikatelia už dlhšie upozorňujú na stratu konkurencieschopnosti pre vysoké ceny energie. "Problémom SR je, že priemyselní odberatelia majú vysoké koncové ceny elektrickej energie z dôvodu vysokých prenosových a distribučných poplatkov, pre ktoré trpí ich konkurencieschopnosť," povedal výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Napríklad energeticky náročný priemysel má podľa neho o 30% vyššiu koncovú cenu elektrickej energie než v Nemecku.

Stratou konkurencieschopnosti pre svoju environmentálnu politiku však podľa najväčších slovenských firiem trpí celá Európske únia. "Z pohľadu Klubu 500 by bolo vhodným riešením, ak by environmentálne záväzky a ciele boli prijímané celosvetovo, tak aby z nezavedenia týchto cieľov nekalo neprofitovali niektoré krajiny vo svete," dodal Gregor.

Obavy z ďalšieho vývoja cien elektriny majú podnikatelia aj podľa výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Petra Serinu. Firmy podľa neho očakávajú rast cien a tým aj nákladov. "Podnikatelia čelia neustálemu zvyšovaniu ceny práce a rôznym byrokratickým povinnostiam či zavádzaniu odvodov, ktoré v kombinácii výrazne zvyšujú náklady a znižujú konkurencieschopnosť," upozornil Serina. Štát by podľa neho mohol dopad rastúcich cien elektriny eliminovať znížením ceny práce, znížením dane z pridanej hodnoty či dane z príjmu, ale napríklad aj radikálnym znížením byrokracie.

Podľa Gregora by po vzore Nemecka bolo vhodné čo najrýchlejšie zaviesť Úniou odporúčaný systém úľav na poplatkoch za obnoviteľné zdroje energie (OZE) pre energeticky náročný priemysel. Práve prenesenie poplatkov za OZE na priemyselných odberateľov podľa Klubu 500 spôsobuje energeticky náročným podnikom najväčšie problémy.

Ministerstvo hospodárstva (MH) si podľa rezortného odboru komunikácie uvedomuje situáciu na trhu s elektrickou energiou a snaží sa hľadať riešenia. "Aj z tohto dôvodu rezort hospodárstva pripravil komplexnú reformu podpory obnoviteľných zdrojov energie, ktorá začala platiť od 1. januára 2019. V rámci tejto novely MH SR tento rok historicky prvýkrát poskytne energeticky náročným podnikom zo štátneho rozpočtu finančnú kompenzáciu na zníženie nákladov za elektrinu," uviedol rezort.

Schválená novela umožňuje podporiť energeticky podniky so spotrebou najmenej jednej gigawatthodiny elektriny v predchádzajúcom roku. Kritériá výberu takýchto podnikov vychádzajú zo špecifikácie prílohy Usmernenia EK o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 až 2020.