Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na Slovensku sa tento vývoj môže prejaviť zvýšeným záujmom bánk o vklady. Z toho by mohli profitovať vkladatelia.
Autor TASR
Bratislava 28. mája (TASR) - Pokiaľ by sa naplnili pesimistické scenáre a Grécko by skutočne opustilo eurozónu, znamenalo by to pre finančné trhy šok s ťažko predvídateľnými následkami.
"Celková expozícia eurozóny ako celku voči Grécku je na úrovni približne 300 miliárd eur, čo predstavuje asi 3,2 % HDP. Slovensko by prípadný odchod Grécka z eurozóny stál okolo 2,5 miliardy eur, teda asi 3,6 % slovenského HDP," priblížila pre TASR analytička Poštovej banky Dana Špacírová. V absolútnych číslach by podľa nej najväčším nákladom čelilo Nemecko, v prepočte na HDP by zase najviac utrpela Malta.
Analytik ČSOB Marek Gábriš upozorňuje, že odchod Grékov z eurozóny je vo veľkej miere záležitosťou politického rozhodnutia. "Situácia sa priblížila k tejto možnosti oveľa viac ako kedykoľvek predtým - najmä ak by klesla dôvera v domáci bankový systém medzi obyvateľmi Grécka. Run na banky by mohol otvoriť Pandorinu skrinku a spustiť oveľa rýchlejší chod udalostí," varuje.
Špacírová však pripomína, že samotní Gréci sa v prieskumoch verejnej mienky vyjadrujú za ponechanie eura. "Ak svoje názory premietnu aj v júnových voľbách, rozruch okolo gréckeho odchodu z eurozóny by mohol na čas ustať. Európski predstavitelia totiž stále razia názor, že pokiaľ Grécko bude plniť svoje sľuby a záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohôd, v eurozóne mu miesto podržia," argumentuje.
Na Slovensku sa tento vývoj môže prejaviť zvýšeným záujmom bánk o vklady. Z toho by mohli profitovať vkladatelia, dramatický rast úrokov však podľa Gábriša očakávať netreba. "Rizikom tiež je, že sa nervozita podpíše pod pokles podnikateľskej a spotrebiteľskej dôvery, následne ovplyvní aj ekonomický rast našich západoeurópskych obchodných partnerov a následne s malým časovým odstupom aj Slovenska," prognózuje.
Nervozita ohľadom budúcnosti Grécka sa môže prejaviť aj vo forme vyšších požadovaných výnosov pri predaji štátnych dlhopisov SR. "Tu môže veľa urobiť aj vláda rýchlou konsolidáciou verejných financií. Situácia totiž môže byť nepredvídateľná a reakcia trhov tiež," dodáva Gábriš.
"Celková expozícia eurozóny ako celku voči Grécku je na úrovni približne 300 miliárd eur, čo predstavuje asi 3,2 % HDP. Slovensko by prípadný odchod Grécka z eurozóny stál okolo 2,5 miliardy eur, teda asi 3,6 % slovenského HDP," priblížila pre TASR analytička Poštovej banky Dana Špacírová. V absolútnych číslach by podľa nej najväčším nákladom čelilo Nemecko, v prepočte na HDP by zase najviac utrpela Malta.
Analytik ČSOB Marek Gábriš upozorňuje, že odchod Grékov z eurozóny je vo veľkej miere záležitosťou politického rozhodnutia. "Situácia sa priblížila k tejto možnosti oveľa viac ako kedykoľvek predtým - najmä ak by klesla dôvera v domáci bankový systém medzi obyvateľmi Grécka. Run na banky by mohol otvoriť Pandorinu skrinku a spustiť oveľa rýchlejší chod udalostí," varuje.
Špacírová však pripomína, že samotní Gréci sa v prieskumoch verejnej mienky vyjadrujú za ponechanie eura. "Ak svoje názory premietnu aj v júnových voľbách, rozruch okolo gréckeho odchodu z eurozóny by mohol na čas ustať. Európski predstavitelia totiž stále razia názor, že pokiaľ Grécko bude plniť svoje sľuby a záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohôd, v eurozóne mu miesto podržia," argumentuje.
Na Slovensku sa tento vývoj môže prejaviť zvýšeným záujmom bánk o vklady. Z toho by mohli profitovať vkladatelia, dramatický rast úrokov však podľa Gábriša očakávať netreba. "Rizikom tiež je, že sa nervozita podpíše pod pokles podnikateľskej a spotrebiteľskej dôvery, následne ovplyvní aj ekonomický rast našich západoeurópskych obchodných partnerov a následne s malým časovým odstupom aj Slovenska," prognózuje.
Nervozita ohľadom budúcnosti Grécka sa môže prejaviť aj vo forme vyšších požadovaných výnosov pri predaji štátnych dlhopisov SR. "Tu môže veľa urobiť aj vláda rýchlou konsolidáciou verejných financií. Situácia totiž môže byť nepredvídateľná a reakcia trhov tiež," dodáva Gábriš.
