Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Napriek slabým marcovým číslam zostáva nálada v slovenskom stavebníctve dobrá.
Autor TASR
Bratislava 11. mája (TASR) - Produkcia slovenského stavebníctva v marci tohto roka skolabovala. Uviedol to Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank, v komentári k údajom o marcovej stavebnej produkcii, ktoré vo štvrtok zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
"Po silnom úvode roka, kedy stavebníctvo výdatne podporili aj priaznivé poveternostné podmienky, sme mohli v marci pozorovať jeho kolaps. Produkcia stavebníctva bola po zohľadnení tradičnej sezóny najnižšia od mesiacov roka 2020 zasiahnutých pandémiou," spresnil.
V marci podľa neho klesali všetky zložky stavebníctva – produkcia tuzemských stavebných firiem na Slovensku i v zahraničí, nová výstavba i opravy a údržba, výstavba budov i infraštruktúry. V medziročnom porovnaní sa v "ľahkom pluse" udržala len stavebná produkcia domácich firiem v zahraničí (2,2 %). Naopak, ich produkcia doma klesla až o 11,3 %, najmä v dôsledku viac ako pätinového poklesu opráv a údržby.
Zdôraznil, že napriek slabým marcovým číslam ostáva nálada v slovenskom stavebníctve dobrá. Podľa prieskumu dôvery ŠÚ SR sa dokonca vyšplhala na viac ako 16,5-ročné maximum. "Stavebníctvo by tento rok malo ťažiť najmä z výstavby verejnej infraštruktúry, ktorej očakávaný rozmach v minulom roku pribrzdili vysoké ceny a otváranie uzavretých zmlúv. Celkový efekt dočerpávania EÚ fondov bude však výrazne menší, ako sme pôvodne očakávali, a to v dôsledku vysokých cien i presunu časti fondov na tlmenie energetickej krízy," upozornil.
"Väčší zo segmentov stavebníctva, výstavba budov, bude čoraz viac zápasiť so slabnúcim dopytom v dôsledku nižšej investičnej aktivity v ekonomike. V marci však jeho pokles najskôr prehĺbili aj externé faktory ako počasie. Domáce stavebníctvo tak najskôr, na rozdiel od našich pôvodných očakávaní, ani v tomto roku nakoniec nezaznamená masívnejší nárast aktivity," dodal Koršňák.
Za poklesom sa podľa analytika ČSOB Mareka Gábriša pravdepodobne skrýva vplyv nedostatku rozbehnutých infraštruktúrnych projektov spojených napríklad aj s čerpaním eurofondov, ale i nárast úrokových sadzieb. "Rast úrokov za posledný polrok má zrejme dopad na bytovú výstavbu. Spomalenie stavebníctva však vidno aj u našich západných susedov za riekou Moravou," doplnil Gábriš.
Dodal, že určitú nádej dávajú čísla z aprílového prieskumu v stavebníctve. "Podľa očakávaní firiem vzrastie využitie existujúcich kapacít v 2. štvrťroku. Index dôvery v stavebníctve zase v apríli narástol na najvyššiu úroveň od augusta 2007. Letné mesiace obvykle prinášajú rozbeh stavebných prác. Už najbližšie mesiace ukážu, či tomu naozaj tak bude, a s akou intenzitou," uzavrel analytik ČSOB.
ŠÚ SR vo štvrtok informoval, že stavebná produkcia v marci 2023 dosiahla 481,9 milióna eur. Oproti marcu 2022 sa znížila o 10,1 %, čo bol najvyšší medziročný pokles počas posledných dvoch rokov. Po zohľadnení sezónnych vplyvov bola stavebná produkcia medzimesačne nižšia o 10,4 %.
"Po silnom úvode roka, kedy stavebníctvo výdatne podporili aj priaznivé poveternostné podmienky, sme mohli v marci pozorovať jeho kolaps. Produkcia stavebníctva bola po zohľadnení tradičnej sezóny najnižšia od mesiacov roka 2020 zasiahnutých pandémiou," spresnil.
V marci podľa neho klesali všetky zložky stavebníctva – produkcia tuzemských stavebných firiem na Slovensku i v zahraničí, nová výstavba i opravy a údržba, výstavba budov i infraštruktúry. V medziročnom porovnaní sa v "ľahkom pluse" udržala len stavebná produkcia domácich firiem v zahraničí (2,2 %). Naopak, ich produkcia doma klesla až o 11,3 %, najmä v dôsledku viac ako pätinového poklesu opráv a údržby.
Zdôraznil, že napriek slabým marcovým číslam ostáva nálada v slovenskom stavebníctve dobrá. Podľa prieskumu dôvery ŠÚ SR sa dokonca vyšplhala na viac ako 16,5-ročné maximum. "Stavebníctvo by tento rok malo ťažiť najmä z výstavby verejnej infraštruktúry, ktorej očakávaný rozmach v minulom roku pribrzdili vysoké ceny a otváranie uzavretých zmlúv. Celkový efekt dočerpávania EÚ fondov bude však výrazne menší, ako sme pôvodne očakávali, a to v dôsledku vysokých cien i presunu časti fondov na tlmenie energetickej krízy," upozornil.
"Väčší zo segmentov stavebníctva, výstavba budov, bude čoraz viac zápasiť so slabnúcim dopytom v dôsledku nižšej investičnej aktivity v ekonomike. V marci však jeho pokles najskôr prehĺbili aj externé faktory ako počasie. Domáce stavebníctvo tak najskôr, na rozdiel od našich pôvodných očakávaní, ani v tomto roku nakoniec nezaznamená masívnejší nárast aktivity," dodal Koršňák.
Za poklesom sa podľa analytika ČSOB Mareka Gábriša pravdepodobne skrýva vplyv nedostatku rozbehnutých infraštruktúrnych projektov spojených napríklad aj s čerpaním eurofondov, ale i nárast úrokových sadzieb. "Rast úrokov za posledný polrok má zrejme dopad na bytovú výstavbu. Spomalenie stavebníctva však vidno aj u našich západných susedov za riekou Moravou," doplnil Gábriš.
Dodal, že určitú nádej dávajú čísla z aprílového prieskumu v stavebníctve. "Podľa očakávaní firiem vzrastie využitie existujúcich kapacít v 2. štvrťroku. Index dôvery v stavebníctve zase v apríli narástol na najvyššiu úroveň od augusta 2007. Letné mesiace obvykle prinášajú rozbeh stavebných prác. Už najbližšie mesiace ukážu, či tomu naozaj tak bude, a s akou intenzitou," uzavrel analytik ČSOB.
ŠÚ SR vo štvrtok informoval, že stavebná produkcia v marci 2023 dosiahla 481,9 milióna eur. Oproti marcu 2022 sa znížila o 10,1 %, čo bol najvyšší medziročný pokles počas posledných dvoch rokov. Po zohľadnení sezónnych vplyvov bola stavebná produkcia medzimesačne nižšia o 10,4 %.
